Urobili sme krásnu cestu.Posledná večera od Leonarda(Milano),Lurdy,Garabandal,sv.Jakub v Santiagu de Compostella a Fatima.Bolo to náročná cesta.Na prvej polovici sme kŕmili Ducha a na druhej sme niečo dopriali aj telu.Bola to náročná púť a naozaj sme si na nej pripadali, ako súčasť veľkej putujúcej riavy národov.Na viac ako 7000km ceste sa nám prihodilo toho mnoho a možno bude príležitosť,všetko to opísať.K tomuto príspevku ma skôr vedie fakt,že sme si uvedomili,že Garabandal, resp. San Sebastian de Garabandal a zjavenia v ňom nie sú pre ostatných tak známe,ako pre nás, ako je Medžugorje a pod.Rád by som Vás povzbudil,aby ste si o tomto zaujímavom mieste, kde sa Boh prostredníctvom svojej Matky dotkol nielen ľudských sŕdc, kde nielen zanechal stopy, ale kde zjavil aj veľmi silné proroctvá, dočítali viac. Na internete je materiálu dosť na to,aby ste si utvorili obraz o tom,čo sa tam stalo.O tom Vám nechcem rozprávať. Chcem Vám skôr sprostredkovať svedectvo o tom kraji a o ľuďoch.Na otázku,či to nie je klamstvo, sme si odpovedali rýchlo.Je to o viere.Stalo sa to v 70 tych rokoch.Všetko čo bolo dievčatám zjavené sa má stať a stalo sa za ich života.Sú to moje rovesníčky, tak, ak sa má všetko stať za ich života,tak možno aj za môjho.Tu je prvý,samozrejme viac pozemský motív.Ale od detstva ma drží v napätí.Prečo by som to zakrýval.A myslím,že keď si prečítate viac, zaujme aj Vás.http://www.ourlady.ca/translations/Slovak/VarZazrak.htm

boli sme liezť. nebolo to prvýkrát a uz sme celkom zohratí. občas postraší nejaký kameň, čo presviští kolo hlavy, občas víťazia skúsenosti nad skalou a občas strach nad schopnosťami.

Určite väčšina z nás nemá či nemala rada návrat do školských lavíc po dvoch mesiacov zábavy, bezstarostných dní.
Dnes som sa opýtal jedného z mladších kolegov z miništrantských radov, či sa teší do školy a či má nakúpené už zošity. Jeho odpoveď ma ani neprekvapila, bola jednoznačná ,,Nie, ešte je čas..."

Dať či nedať? To je otázka. Možno v tomto prípade by v tom mal Shakespeare jasnejšie. Popularizácia jaslí dnes znovu rastie a spolu s ňou aj dávanie detí na celý deň do škôlky už v prvých rokoch. Čo to so sebou prináša?

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným pohľadom obsiahnuť súhrn vecí, nenašli by sme nikde nič náhodné. Nič sa nedeje bez nejakého dôvodu. Tomu však odporuje tvrdenie, že svet vznikol náhodou. Je to presne to isté, ako tvrdenie, že nebol učinený a usporiadaný nikým a ničím. Aby sa teda mohol úžasný mechanizmus sveta vysvetliť náhodou, žiada si to omnoho väčšiu vieru, než je viera veriaceho človeka.

hoci týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je dávno za nami, ponúkam prácu, čo som kedysi písal z ekumenizmu o Brestskej únii. možno ako vyjadrenie aj mojej túžby po úplnej jednote...

Prišiel som na Campfest a koho nevidím? Dievča z vyššieho ročníka na našej katedre. Zostali sme z toho obaja paf. „Škoda, že som nevedela skôr, že si kresťan. Rozbiehala som s kamarátkou modlitby na škole a potrebovala som pomoc,“ povedala. A môj kamarát poznamenal: „My všetci sme kresťania, ale veľmi dobre to tajíme.“