Napriek všetkému čím som, čím som sa stala a čím budem, budem stále dobrým sluhom pre Boha. Ak budem hriešnikom, zjaví sa na mne jeho milosrdenstvo. Ak svätou, potom sa zaskvie jeho moc. Nech budem čímkoľvek, budem tým, čím mám byť – dobrým sluhom pre Pána. Môžem si ísť pokojne ľahnúť, môžem si vydýchnuť a žiť svoj život, pretože som dobrou látkou, či už na večerné šaty alebo na hrubý habit. Budem vždy dobrou pôdou – pre africkú fialku, orchideu, skalničku, prípadne pre mach. Som vždy tým, čím mám byť...

Téza o totožnosti autora Lukášovho evanjelia a Skutkov apoštolov je všeobecne prijímaná. Teológiou kontinuity jedného diela v dvoch zväzkoch je umiestnenie smrti a zmŕtvychvstania Pána na ich rozhranie, teda do stredu dejín. Udalosti veľkej noci Kristovho utrpenia a zmŕtvychvstania sú absolútnym vrcholom dejín.

blog presunutý na http://mojakomunita.sk/web/didymus.oamd/blog

keď mám teraz trošku času, postupne chcem zverejniť niektoré svoje seminárne/semestrálne práce. ako prvú ponúkam prácu o vzťahu otca rodiny a liturgie.
Ide o úzke prepojenie medzi prirodzeným vzťahom k otcovi rodiny a nadprirodzeným vzťahom k Bohu Otcovi. Oba tieto vzťahy chápané vo vzájomnej súvislosti prestávajú byť suchým teoretizovaním a ich prepojenie sa stáva aktuálnym problémom viery a jej prežívania v súčasnosti.

Práve som čítal prepis besedy amerického kozmonauta Eugena Cernana so študentami pražských gymnázií, ktorá sa uskutočnila 19. júna 2008 v pražskom Národnom múzeu. Eugen Cernan, ktorého prarodičia z matkinej strany pochádzali z Čiech a z otcovej zo Slovenska, patrí medzi legendy kozmonautiky - ako člen posádky Gemini 9A bol tretím človekom, ktorý vystúpil do kozmu, ako člen Apolla 10 riadil v rámci generálky letov na Mesiac pristávací modul až do výšky 16 km nad povrch Mesiaca a ako kapitán Apolla 17 bol doteraz posledným človekom, ktorý stál na Mesiaci.

Psychológovia uvádzajú niekoľko javov a postojov, ktoré sú často laicky chápané ako odpustenie. Je dôležité odlíšiť tieto fenomény od odpustenia, nakoľko sami osebe neprinášajú také uzdravenie ako odpustenie.

Väčšina ľudí možno pozitívne zodpovie otázku, či odpustili konkrétnej osobe, avšak z neochoty hovoriť o danom človeku, resp. neustálom spomínaní krivdy môžeme usúdiť, že k odpusteniu neprišlo. Mnoho ľudí možno naozaj si nie je vedomých, čo obnáša rozhodnutie odpustiť, aká je podstata odpustenia.