Istotne každý z nás sa občas zamýšľa nad zmyslom vlastnej existencie. Sú to úvahy, ktoré prirodzene vyvierajú z nášho sebauvedomenia a z pocitu nenaplnenosti, alebo nezavŕšenosti nášho bytia. Je to akoby sme stále plachtili po rozbúrenom mori sveta a nevieme vlastne kam smerujeme, kam máme smerovať a prečo. Hľadáme zmysel – zmysel života.

Som fanúšikom seriálu Dr. House (ang. House, M.D.), ktorý nám ponúka už nejaký ten čas Slovenská televízia, ako i televízia Nova, a nemohol som nepostrehnúť Houseove výpady na náboženstvo. Dr. House je zobrazený v tomto seriáli ako mimoriadne nadaný lekár s perfektnou pamäťou so super vedomosťami nielen v medicíne, ale aj v biochémii, ba ďalších prírodných vedách, nehovoriac o jeho talentovanom a majstrovskom používaní dedukcie v bežnom živote. I preto ho možno aj kresťania majú radi a skryte ho obdivujú ako ja. Nuž, nemožno prehliadnuť tie časti seriálu, kde sa House nechal počuť, že je neveriaci, lebo viera vraj nedáva logiku. Je iracionálna, nerozumová, ba protirozumová. Boh nemôže existovať a už tobôž mu nemôže záležať na ľudskom živote – je to vidno z prírodných katastrof, ktorých sme v správach denne svedkami. Veriaci bez dôkazu veria v hlúposti a v nezmysly. U rehoľníčok, z ktorých raz jednu liečil, je to vraj dokonca náplň ich práce. House je prosto majster dedukcie, bravúrny logik a tvrdý racionalista.

Ak by sme poňali náboženstvo zoširoka, zrejme by Houseove argumenty boli pre nás zdrvujúce. Ale pozrimeže na náboženstvo kresťanské. To je iná káva a hneď vysvetlím, prečo si to myslím. Podľa môjho názoru je kresťanská viera úplne logická, a tým nemyslím len to, že je vnútorne logicky konzistentná, ale aj navonok. A práve na túto vonkajšiu stránku sa chcem, drahí čitatelia, zamerať.

V „ostatnej dobe“ (aby som neublížil náhodou tomu nášmu slovenčina) som sa často zamýšľal nad svojím štúdiom filozofie. Študujem ju na Teologickej fakulte – nie, nebude zo mňa kňaz, ale „iba“ kresťanský filozof. Aspoň tak hovoria plány, ktoré majú za cieľ lákať študentov na tento študijný program. Študujem ju veselo od roku 2005 – i keď jedným dychom musím dodať, že s dvomi prerušeniami, takže som stále len druhák. Ale to je vlastne vedľajšie. Štúdium filozofie je spojené s neuveriteľnými požiadavkami na ľudské mentálne schopnosti. Tým nechcem nikoho z Vás odrádzať od mojej školy, ale len sa zamyslieť nad tým, akú úlohu zohráva inteligencia pri štúdiu filozofie, a trochu sa tak vyspovedať, pretože ja rozhodne nepatrím medzi držiteľov štipendia za výborný prospech. Som len ovečka, ktorá nahliadla do nevídane komplikovaného sveta filozofov a vyvaľuje oči. A tiež sa v kúte hanbí, lebo sa obáva, že bude argumentáciou oponenta deklasifikovaný na poriadneho „lúzera“.

Sedemnásteho novembra sme si opäť pripomenuli revolučnú zmenu spoločenského zriadenia, ktorá nám vo svojom širokom rámci ponúkla slobodu a legalizáciu pluralistickej society. Ja som pobehoval po svete v čase prevratných udalostí iba tri roky a o politickú klímu v našej malej krajine som začal prejavovať záujem až v predvolebnom boji v kľúčovom roku 1998. Napriek tomu som odmala vnímal politickú pluralitu za ten najprirodzenejší spôsob organizovania ľudskej spoločnosti. A to ovplyvnilo do hĺbky aj moje náboženské presvedčenie. Tento vplyv bol taký zásadný, že som sa začal sám seba bolestivo spytovať: „Nie je nesprávne propagovať pluralitu, keď v kontexte kresťanského svetonázoru mám za cieľ životnou misiou privádzať všetkých do Kristovej Cirkvi, ktorá stojí na Petrovi – na skale a na moci zväzovať a rozväzovať, na Božom zjavení a na radostnom evanjeliu, ktoré ukazuje len jednu cestu, Krista?“

Na tomto mieste bol kedysi blog s názvom "Prečo by kresťania nemali oslavovať Halloween." Medzičasom som sa dostal k viacerým dobrým zdrojom, pod vplyvom ktorých som sa rozhodol uvedený článok úplne prepísať. Zároveň som natrafil na dobré podrobné články v slovenčine, ktoré tu v článku uvádzam.

Vedci z americkej Arizonskej univerzity odhadujú, že 20 až 60 percent hviezd podobných nášmu Slnku má vo svojom okolí vysokú pravdepodobnosť sformovania podobnej planéty ako naša Zem. Ďalší astrofyzici sa domnievajú, že v našej galaxii by mohli jestvovať dokonca státisíce planét, na ktorých by sa mohol vyvinúť život. Hoci je ľudstvo so svojimi vedeckými teóriami a technológiami ešte stále „mladé“ (musíme si to priznať), otázka jestvovania mimozemského života je zaujímavou výzvou aj pre súčasnú éru a v jej kontexte aj pre súčasného kresťana. Preto som sa ako veriaci rozhodol z čírej zvedavosti nad tým trošku zamyslieť, a to najmä ak by sme predpokladali jestvovanie mimozemskej civilizácie.

Máš pocit suchoty a takého nenaplnenia vo svojom vnútri? Túžiš po niečom naplňujúcom a nevieš to pomenovať?

V dnešnej uponáhľanej dobe sa ti ponúka veľa duchovnosti z rozličných meditatívnych kurzov, návštevy veštíc. čítanie horoskopov atď... Stačí sa prejsť len po hlavnom meste a na každej voľnej ploche nájdeme takéto ponuky. Najpozoruhodnejšie na tom je to že veľmi veľa kresťanov sa uchyľuje k takýmto veciam ktoré vyvolávajú nejaký mystický zážitok. Najsmutnejšie je to že neviem v tej našej viere nájsť to krásne bohatstvo ktoré máme a z ktorého môžeme neskutočne čerpať. Môžeme sa napiť z prameňa živej vody (sv.pismo, spisy Otcov z púšte atď...) Je normálne že hlavne v takejto dobe keď žijeme dobu v ktorej sa len každý niekde ponáhľa. A ľudia si uvedomujú prázdnotu vo svojom srdci a snažia sa ju zaplniť duchovnom. Jediný kto môže vyplniť to prázdno v tvojom srdci je Ježiš Kristus.