„Existujú ľudia, ktorí darovaním seba samých prinášajú svedectvo o tom,
že človek nie je vydaný napospas beznádeji. Patríme k nim aj my?“

„Zmeňme náš vzťah k prírodným zdrojom, k užívaniu pôdy, zmeňme spotrebu, aby sme neupadali do otroctva konzumizmu, eliminujme plytvanie, takto porazíme hlad“- to je výzva, ktorá zaznela v príhovore  Svätého Otca, rozčleneného do štyroch bodov.

V prvom z nich zdôraznil potrebu konať s cieľom vykoreniť hlad a upozornil na tendenciu delegovať riešenie problému na iných: „Namiesto toho, aby sme konali, uprednostňujeme delegovať- a to na všetkých úrovniach. Myslíme si: nájde sa niekto, kto sa tým bude zaoberať, možno nejaká krajina, tamtá vláda, či oná medzinárodná organizácia. Naša tendencia „dezertovať“ stojac pred ťažkými témami, je ľudská, ba je postojom, ktorý radi preferujeme, aj keď potom nechýbame na stretnutí, na konferencii, či pri redigovaní dokumentu. Musíme však naopak odpovedať na imperatív, že prístup k potrebnému jedlu je právom všetkých. A práva neumožňujú výnimky!“    ...

Naše myšlienky sú ako oblaky.
Jasné, ale aj pochmúrne, niekedy možno až čierne.
Prichádzajú a tratia sa.

Aby sa zasa objavili nové...

„Tomu, kto vie čakať, čas otvorí každú bránu.“
(Čínske príslovie)

Údelom človeka je čakanie.
 

...Aj vám mladým prislúcha rozhodujúca úloha čeliť výzvam tejto našej doby. Zaiste, ide o výzvy týkajúce sa materiálnych potrieb, no oveľa skôr sa týkajú ľudskej vízie. Spolu s ekonomickými problémami, ťažkosťami s nájdením si práce a následnou neistotou do budúcnosti sa totiž objavuje i kríza morálnych hodnôt a strata zmyslu života. Stojac pred takouto kritickou situáciou by niekto mohol podľahnúť pokušeniu k úteku, úniku, uzavrieť sa v postoji egoistickej izolácie, utiekať sa k alkoholu, drogám, k ideológiám hlásajúcim nenávisť a násilie. Sú to skutočnosti, ktoré dobre poznám, pretože sú žiaľ prítomné i v meste Buenos Aires, odkiaľ pochádzam. Preto vás povzbudzujem, aby ste sa nenechali prevalcovať ťažkosťami, ale aby ste bez strachu prejavili silu, ktorá pochádza z toho, že ste ľuďmi a kresťanmi, zárodkami spoločnosti spravodlivejšej, bratskejšej, pohostinnejšej a pokojamilovnejšej. Vy, mladí, spoločne s Kristom, ste silou Cirkvi a spoločnosti. Ak sa ním necháte stvárňovať, ak sa otvoríte dialógu s ním v modlitbe, v čítaní a meditovaní evanjelia, stanete sa prorokmi a svedkami nádeje!

Hľadajú sa dobrovoľníci, ktorí prisľúbia pomoc rodinám zo Sýrie alebo Iraku, ak by dostali azyl na Slovensku. Následne budeme apelovať na vládu, aby prijala utečenecké a vysídlené rodiny zo Sýrie a Iraku, píše sa vo výzve na pomoc utečencom.

V Aule Pavla VI. sa dnes s pápežom Františkom stretlo niekoľko tisícok detí rôzneho pôvodu, etník a náboženstiev zapojených do projektu „Dielňa pokoja“. Ide o iniciatívu FAO v spolupráci s viacerými talianskymi vládnymi organizáciami i ďalšími inštitúciami, zacielenú na budovanie sveta pokoja.

V priebehu stretnutia Svätý Otec spontánne odpovedal na trinásť otázok detí týkajúcich sa pokoja, odpustenia, spravodlivosti či lásky.

Dievčatko, ktoré má otca vo väzení položilo otázku, či „je možné odpustenie pre toho, kto vykonal zlé veci“. Svätý Otec odpovedal: „Boh odpúšťa všetko! Sme to my, čo nenachádzame cesty k odpusteniu. Niekedy pre neschopnosť alebo preto, že je ľahšie zaplniť väzenia, než pomôcť napredovať tomu, kto v živote pochybil. ... A čo znamená odpustenie? Padol si? Vstaň! Pomôžem ti vstať a znovu ťa začleniť do spoločnosti. Vždy je tu odpustenie a musíme sa naučiť odpúšťať, no takto: s pomáhaním znovu sa začleniť tomu, kto padol. ... Všetci padáme, všetci robíme chyby. Naše víťazstvo nad sebou samými aj nad inými znamená nezostať v páde a pomáhať aj iným nezostať v páde.“