Keď uvažujem aký je prínos Halloweenu v jeho súčasnej podobe pre deti, nenachádzam na ňom niečo skutočne hodnotné.

Sú pre nás životne dôležité ako žily v našom tele.
Bez nich nedôjdeme do cieľa.

Ale sú aj zradné.
Môžeme sa po nich od nášho cieľa vzďaľovať.

Možno, že je to jeden z posledných obrázkov tejto jesene,
ktorý dýcha slnkom.

Možno už prídu len zamračené, upršané, chladné dni.

Ježiš povedal učeníkom:
„Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu:

Ako je to s našou vežou?

Tak toto je jej konečná podoba.
Už navždy.
Teda,
kým ju nezmôže čas alebo nedajbože niečo horšie.
Je to paráda.

Sú ich tisíce.
Denne kreslia na oblohe biele čiary.
Letia vedľa seba, za sebou, proti sebe, križujú sa.
Po presne vypočítaných letových dráhach.

No, to sa ukáže, keď sa maľovka odstráni. :-)

Roky sme v našom kostole hľadeli na biele a okrové steny, a teraz...