Ježiš povedal učeníkom:
„Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu:

Ako je to s našou vežou?

Tak toto je jej konečná podoba.
Už navždy.
Teda,
kým ju nezmôže čas alebo nedajbože niečo horšie.
Je to paráda.

Sú ich tisíce.
Denne kreslia na oblohe biele čiary.
Letia vedľa seba, za sebou, proti sebe, križujú sa.
Po presne vypočítaných letových dráhach.

No, to sa ukáže, keď sa maľovka odstráni. :-)

Roky sme v našom kostole hľadeli na biele a okrové steny, a teraz...

Petícia tu.

„Márnosť nad márnosť,“ hovorí Kazateľ,
„márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“

Väčšinu roka pokojne plynie rieka.

A väčšinu roka sa šialeným prúdom valí čas.
Niekedy,
niekde,
sme mu otvorili hrádzu.