„A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“

Tak dlho sme na dážď čakali, a keď prišiel, pokazil nám robotu.

Niekedy sa to stáva aj nám ľuďom.

Niekto na nás dlho čaká,
my prídeme,

15.27

11 minút v čase večnosti, je nepomenovateľný úsek.
A často nič neznamená ani v živote človeka.

Ak ste sa ešte pod túto petíciu nepodpísali, môžete tak urobiť tu.

V prírode sa to všetko niekam „ťahá“.
Korene do hĺbky, kde je viac vlahy,
výhonky hore, kde je viac svetla...

A človek niekedy stojí na mieste.

Najprv ju bolo treba zložiť z výšky na zem (to bolo asi to najťažšie).

Potom ju rozobrať (zahrdzavený plech, ktorý sa tváril,

NieHomopartnerstvam.sk