Neviem, koľkí z vás, ktorí sa pozriete na tento obrázok,
budete vedieť o čo ide.
Tak to radšej hneď napíšem.

Veľmi rada fotím po daždi.
Objavovať miniatúrny svet v kvapkách dažďa skôr,
ako z listu padnú na zem,
to je zážitok.

...alebo oprášme fides quaerens intellectum.

Posledné roky - a súčasné udalosti v Cirkvi na Slovensku nie sú výnimkou - s obavou sledujem polarizáciu v spoločenstve Katolíckej cirkvi smerom k dvom protipólom - extrémnemu liberalizmu a tuhému konzervatizmu, resp. tradicionalizmu.

Letné ráno ako vyšité, vyzerá určite celkom inak.

Dnes hmla ako gilotína, odťala kus sveta.

Po horúcich dňoch je dnes „chladné“ ráno,
obloha si natiahla sivé tričko,
vtáčiky asi nemajú náladu na spev,
... a nič zaujímavé sa nepodarilo odfotiť.

Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.
Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19,27)

Dobrá otázka.
Či trúfalá?

Po nočnom daždi zostal mokrý trávnik, uplakané kvety a svieži vzduch.
Hlavne ten svieži vzduch každý privíta.