Jeden z vozňov zaradených v rýchliku na trase
Banská Bystrica – Bratislava 2.1.2011, vyzeral takto:

Listujem noviny. Tie internetové. Slovenské, talianske, albánske... Dúpniem, nestíham sa pýtať čo sa to s týmto svetom deje a som čoraz zhrozenejší... Výbuch sopky v Indonézii. Záplavy v Austrálii. Meter snehu a zemetrasenie k tomu v albánskom Peshkopi. Lavína v Libanone. To by bolo na úvod. To skutočne strašné nasleduje: Šialený šovinista v Brazílii. Škandál Berlusconi v Taliansku. Krvavé demnoštrácie v Severnej Afrike od Tunisu cez Alžírsko až po Egypt, okrem toho v Saudskej Arábii, Jordánsku a Yemene. Samovražedný útok v afgánskom Kábule. Atentát v ruskej Moskve. Stále väčšie napätie v Bielorusku. Podpaľovanie áut v Grécku. Podozrenie z predaja orgánov v Kosove. Bojkot opozície v Macedónsku. A ako čerešnička ostré strety opozície a koalície vážne ohrozujúce stabilitu krajiny v Albánsku. Práve tie posledné sa ma týkajú akosi bližšie. Veľa som o nich počul, veľa čítal a niečo aj napísal v rôznych diskusiách na blog.sme.sk a v pár mailoch. Na jeden z nich mi prišla táto odpoveď:

Ako vlani, predvlani, predpredvlani...

Pohľad z okna.

A ak tu budem ešte nejaký rôčik,
viem,
že ma bude stále priťahovať.

Aj taký pohľad ma dnes ráno o piatej čakal na dvore.
Snehové vločky naukladané jedna vedľa druhej
vypĺňali prázdne oká na pletive.

Hm...

Vieme že,

kyticu kvetov vkladáme do vázy,
šampanské nalievame do vysokých pohárov,
a ručne vyrábané čokoládové bonbóny,

Dnes večer som mal cestovať domov. Mal som vymeniť auto za nové, s vyšším podvozkom, lebo to čo mám teraz, albánske cesty akosi nezvláda. Okrem toho som chcel ísť na On je živý, navštíviť otca biskupa, jednu našu ťažko chorú sestru a spolužiačku z gymnázia, ktorá o pár týždňov odchádza na 10 mesiacov do Afganistanu a dať do poriadku všetky úradné veci počnúc biskupským úradom a končiac zákonným poistením. Určite by som zašiel do Krakova. Všetko v časovom horizonte 10 dní aj s cestou. Všetko som mal nachystané a dokonale premyslené. Dokonca som dokázal nájsť aj kňaza na zastupovanie sv. omší, čo je v našich podmienkach nadľudský výkon. Mal som...

Keď som ho spoznal, bol to starý zhrbený deduško o paličke, ktorý nechýbal na žiadnej modlitbe v katedrále a večne pýtal väčší ruženec, pretože v jeho veľkých rukách sa skoro každý "obyčajný" stratil.

Postupne som sa o ňom dozvedel viac. Študoval v seminári v Shkodre. Len 3 mesiace pred vysviackou prišiel komunizmus a jeho sviatostné kňazstvo sa stalo nemožným. Keďže ovládal 5 cudzích jazykov, bol pre režim nebezpečný. Oženil sa a očakával pád komunizmu. Dočkal sa ho.