STREDA
ZA ZASVÄTENÉ ŽENY – REHOĽNÍČKY
A ZA ZA DIEVČATÁ

Pápež František v Posolstve k 54. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše:

TÝŽDEŇ MODLITIEB ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA 2017

UTOROK
ZA MLÁDEŽ HĽADAJÚCU ALEBO ROZHODUJÚCU SA
PRE SVOJE POVOLANIE V CIRKVI

TÝŽDEŇ MODLITIEB ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA 2017

PONDELOK
ZA RODINY, KTORÉ SÚ MALÝMI SPOLOČENSTVAMI CIRKVI, HNIEZDAMI POVOLANIA

...Skúsenosť Emauzských učeníkov nás učí, že je zbytočné zapĺňať miesta kultu, ak sú naše srdcia prázdne na bázeň pred Bohom a na jeho prítomnosť; nepomôže modliť sa, ak sa naša modlitba nasmerovaná k Bohu nepremení na lásku nasmerovanú k bratovi; nepomôže nám veľká religiozita, ak nie je živená veľkou vierou a veľkou láskou k blížnemu; nepomôže nám starať sa o zovňajšok, lebo Boh hľadí na dušu a srdce (porov. 1 Sam 16,7) a má odpor voči pokrytectvu (porov. Lk 11,37-54; Sk 5,3-4). [Sv. Efrém prehlasuje: „Strhnite masku kryjúcu pokrytca a neuvidíte nič iné než hnilobu“ (Kázne). „Beda tomu, čo  má dvojtvárne srdce!“ – hovorí Kniha Sirachovho syna (2,14).]  V očiach Boha je lepšie neveriť, než byť falošným veriacim, pokrytcom!

Pamätám sa ,ako som v školských časoch obdivoval nášho kňaza, že sa rozumie do počítačov, áut, aj športu čo som si však najviac zapamätal, bolo jeho rozprávanie o láske ku Kristovi.

...Nie náhodou je medzi kresťanskými symbolmi nádeje jeden, ktorý sa mne veľmi páči: je ním kotva. Ona vyjadruje, že naša nádej nie je vágna; netreba si ju zamieňať s premenlivým pocitom toho, kto chce dychtivo zlepšiť záležitosti tohto sveta len na základe sily vlastnej vôle. Kresťanská nádej totiž korení nie v príťažlivosti budúcnosti, ale v istote toho, čo nám Boh sľúbil a čo uskutočnil v Ježišovi Kristovi. Ak nám on garantoval, že nás nikdy neopustí, ak počiatkom každého povolania je jeho «Nasleduj ma!», s ktorým nás uisťuje, že zotrvá vždy pred nami, prečo sa teda báť?

S týmto prísľubom môžu kresťania kráčať kdekoľvek. Aj krížom cez zranené časti sveta, kde sa veci nevyvíjajú dobre, my sme medzi tými, ktorí aj tam naďalej dúfajú. Žalm hovorí: «I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou» (Ž 23,4). A práve tam, kde sa rozmáha tma, je treba udržiavať zapálené svetielko.

Evanjelista pripomína, že Pán Ježiš nám ukázal učeníkom stopy ukrižovania, dobre viditeľné a hmatateľné i na jeho oslávenom tele (porov. Jn 20,20-27).