„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46)

Myslím si, že na svete jestvujú len dva druhy ľudí. Tí, ktorí sú na kríži s Kristom, a tí, ktorí sú pod ním a hanobia ho, robia mu výčitky.

Dá sa prežívať bolesť i radosť súčasne? Niekedy áno. Poznáme bolesť rodičky, ktorá síce trpí, ale raduje sa z vytúženého dieťaťa.

Je zaujímavé, že II. Vatikánsky koncil si nedal do vienka názov – dogmatický – vieroučný, ale PASTORAČNÝ!

Najmilší Spasiteľ, bez teba som v tme
a v súžení...

Bez teba, Veľký Boží Syn, som zmätený
a v bezmocnej hanbe,
lebo bez teba mi chýba všetko dobré.
Bez teba naslepo tápem v temnote.

Nekonečne menlivý je obraz kríža, mení sa ako telo človeka, lebo kríž žije a dáva život.

Zvykli sme si na skutočnosť, že život končí smrťou, a na tento poriadok si navykáme i pozorovaním prírody či ľudských spoločenstiev a kultúr – akoby nad všetkým, čo jestvuje vo viditeľnom, stvorenom