Parúzia. Ešte donedávna bol význam tohto slovíčka pre mňa úplne neznámy, a ani som netušil o jeho jestvovaní. No, donieslo sa už aj ku mne, že toto slovo znamená druhý príchod nášho Pána, Ježiša Krista. Na konci vekov...

Nech zneje v našich srdciach nasledovné Božie slovo:

„Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tam rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.“ (2 Pt 3, 10-14)

V našej milovanej Trnave sa nachádza dóm čerstvo povýšený na baziliku minor – bazilika sv. Mikuláša. V ňom sa nachádza baroková kaplnka pochádzajúca z prvej polovice 18. storočia, do ktorej bola umiestnená kópia obrazu Panny Márie podľa predlohy z rímskeho kostola sv. Alexeja a sv. Bonifáca. Tú dal vyhotoviť ešte v 16. storočí budúci kardinál František Forgáč.

Prvýkrát sa na milostivom obraze objavili krvavé slzy už v roku 1663, kedy osmanskí Turci drancovali okolie Trnavy, ale samotnú Trnavu, baštu tohto regiónu, nepochopiteľne ušetrili. A napokon obraz slzil trikrát v júli roku 1708 počas kuruckej vojny. To však nie je všetko. V roku 1710 v Trnave zavládol mor, preto Trnavčania na sviatok Obetovania Panny Márie vyniesli Obraz z kaplnky a urobili procesiu po mestských uliciach, prosiac Božiu Matku, aby sa za mesto a jeho obyvateľov prihovorila. V deň procesie mor zázračne prestal a vymizol.

V indickom Bombaji zavládla pouličná krvavá vojna, kde polícia a armáda bojuje proti dobre vyškoleným teroristickým komandám, zadržiavajúcich kopec ľudí ako rukojemníkov a s hrdosťou šliapajúcich po hodnote ľudského života. Je to neuveriteľné, čo dokáže ľudská hlúposť, ktorá je posilňovaná nenávisťou a neprístojným fanatizmom! Poďme zabiť čo najviac Američanov, Britov a Židov! Budeme slávni a ak pri týchto úlohách zomrieme, budeme mať účasť na takej radikálnej nebeskej sláve, akú majú len tí najvernejší mučeníci! Prepáčte, ale nemôžem bez rozhorčenia nereagovať na týchto „mučeníkov“ a to, čo porábajú. Nebudem na nich pľuť, aby som neklesol na ich úroveň, ale aspoň vyjadrím akúsi kondolenciu obetiam fanatického extrémizmu a podám referát o nebezpečenstve, ktoré nám hrozí, keď sa človek zblázni a začne v mene Boha (alebo u nás v mene rasy či národa) nenávidieť, ba zabíjať... :-(

Istotne každý z nás sa občas zamýšľa nad zmyslom vlastnej existencie. Sú to úvahy, ktoré prirodzene vyvierajú z nášho sebauvedomenia a z pocitu nenaplnenosti, alebo nezavŕšenosti nášho bytia. Je to akoby sme stále plachtili po rozbúrenom mori sveta a nevieme vlastne kam smerujeme, kam máme smerovať a prečo. Hľadáme zmysel – zmysel života.

Som fanúšikom seriálu Dr. House (ang. House, M.D.), ktorý nám ponúka už nejaký ten čas Slovenská televízia, ako i televízia Nova, a nemohol som nepostrehnúť Houseove výpady na náboženstvo. Dr. House je zobrazený v tomto seriáli ako mimoriadne nadaný lekár s perfektnou pamäťou so super vedomosťami nielen v medicíne, ale aj v biochémii, ba ďalších prírodných vedách, nehovoriac o jeho talentovanom a majstrovskom používaní dedukcie v bežnom živote. I preto ho možno aj kresťania majú radi a skryte ho obdivujú ako ja. Nuž, nemožno prehliadnuť tie časti seriálu, kde sa House nechal počuť, že je neveriaci, lebo viera vraj nedáva logiku. Je iracionálna, nerozumová, ba protirozumová. Boh nemôže existovať a už tobôž mu nemôže záležať na ľudskom živote – je to vidno z prírodných katastrof, ktorých sme v správach denne svedkami. Veriaci bez dôkazu veria v hlúposti a v nezmysly. U rehoľníčok, z ktorých raz jednu liečil, je to vraj dokonca náplň ich práce. House je prosto majster dedukcie, bravúrny logik a tvrdý racionalista.

Ak by sme poňali náboženstvo zoširoka, zrejme by Houseove argumenty boli pre nás zdrvujúce. Ale pozrimeže na náboženstvo kresťanské. To je iná káva a hneď vysvetlím, prečo si to myslím. Podľa môjho názoru je kresťanská viera úplne logická, a tým nemyslím len to, že je vnútorne logicky konzistentná, ale aj navonok. A práve na túto vonkajšiu stránku sa chcem, drahí čitatelia, zamerať.

V „ostatnej dobe“ (aby som neublížil náhodou tomu nášmu slovenčina) som sa často zamýšľal nad svojím štúdiom filozofie. Študujem ju na Teologickej fakulte – nie, nebude zo mňa kňaz, ale „iba“ kresťanský filozof. Aspoň tak hovoria plány, ktoré majú za cieľ lákať študentov na tento študijný program. Študujem ju veselo od roku 2005 – i keď jedným dychom musím dodať, že s dvomi prerušeniami, takže som stále len druhák. Ale to je vlastne vedľajšie. Štúdium filozofie je spojené s neuveriteľnými požiadavkami na ľudské mentálne schopnosti. Tým nechcem nikoho z Vás odrádzať od mojej školy, ale len sa zamyslieť nad tým, akú úlohu zohráva inteligencia pri štúdiu filozofie, a trochu sa tak vyspovedať, pretože ja rozhodne nepatrím medzi držiteľov štipendia za výborný prospech. Som len ovečka, ktorá nahliadla do nevídane komplikovaného sveta filozofov a vyvaľuje oči. A tiež sa v kúte hanbí, lebo sa obáva, že bude argumentáciou oponenta deklasifikovaný na poriadneho „lúzera“.

Sedemnásteho novembra sme si opäť pripomenuli revolučnú zmenu spoločenského zriadenia, ktorá nám vo svojom širokom rámci ponúkla slobodu a legalizáciu pluralistickej society. Ja som pobehoval po svete v čase prevratných udalostí iba tri roky a o politickú klímu v našej malej krajine som začal prejavovať záujem až v predvolebnom boji v kľúčovom roku 1998. Napriek tomu som odmala vnímal politickú pluralitu za ten najprirodzenejší spôsob organizovania ľudskej spoločnosti. A to ovplyvnilo do hĺbky aj moje náboženské presvedčenie. Tento vplyv bol taký zásadný, že som sa začal sám seba bolestivo spytovať: „Nie je nesprávne propagovať pluralitu, keď v kontexte kresťanského svetonázoru mám za cieľ životnou misiou privádzať všetkých do Kristovej Cirkvi, ktorá stojí na Petrovi – na skale a na moci zväzovať a rozväzovať, na Božom zjavení a na radostnom evanjeliu, ktoré ukazuje len jednu cestu, Krista?“