Bol raz jeden les a uprostred tohto lesa stál kopec, ktorý sa ako veľké mestečko usilovných mravčekov skvel vo svojej nádhere a zložitej deľby práce. I žili v ňom okrem iných dvaja mravčekovia – jeden bol dobrý a usilovný, druhý bol zlý a lenivý.
-

Bolo raz jedno krásne orné pole a práve naň prišli žiť dvaja malí krtkovia.

Jeden krtko si povedal: „Ja som už vyzrel, môžem sa osamostatniť od otca a vykopať si vlastné tunely. Postavím si vlastný krtinček.“

Druhý krtko sa bojazlivo pozrel na svojho kamaráta a povedal si: „Ja sa ešte necítim taký zrelý. Budem dôverovať otcovi a budem stavať svoj krtinček podľa neho.“ Na to prvý krtko povedal: „Ha, aký si nesmelý a nemúdry! Pozri, aký som ja odvážny a sebavedomý, vyrovnaný a dôverujúci vo svoje vlastné schopnosti! Tak to má byť – už som vyzrel.“ Druhý krtko odpovedal: „Nuž, neviem, braček, neviem...“
-

„Cirkev vždy rešpektuje a podporuje politickú slobodu a zodpovednosť občanov.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2245)

„Nech (Cirkvi) je vždy a všade dovolené hlásať v naozajstnej slobode vieru, učiť svoju náuku o spoločnosti, nehatene plniť svoje poslanie medzi ľuďmi a vyniesť mravný úsudok aj o veciach týkajúcich sa politického poriadku, keď si to vyžadujú základné práva človeka alebo spása duší, používajúc všetky a výlučne tie prostriedky, ktoré sú v zhode s evanjeliom a zodpovedajú dobru všetkých podľa rozličných časových okolností a pomerov.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„Je veľmi dôležité, najmä v spoločnosti pluralistického typu, mať správny názor na vzťahy medzi politickým spoločenstvom a Cirkvou, a robiť jasný rozdiel medzi tým, čo jednotliví alebo organizovaní veriaci podnikajú vo svojom mene ako občania, dajúc sa viesť svojím kresťanským svedomím, a čo konajú v mene Cirkvi vedno so svojimi duchovnými pastiermi.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mk 12,17)

„Za rozumných považujeme len tých, ktorých názory sa zhodujú s našimi.“
-
Nedávno sa na christneťáckom chate viedla búrlivá diskusia na túto tému. Ja som sa nezapojil, bol som iba divák, pretože som svoj názor ešte nemal premyslený, ale o to viac ma to donútilo nad touto témou rozmýšľať a spraviť si konečne názor. Ten tu chcem teraz prezentovať. :-)

Vypísal som päť citátov, jeden z Katechizmu, dva z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes z Druhého vatikánskeho koncilu, jeden z Markovho evanjelia a jeden z istého humoristického časopisu, pričom verte, že aj tento posledný citát tu má svoje opodstatnenie. Sledoval som nimi určitý cieľ – a síce budem týmito citátmi podporovať svoj pohľad na vzťah Cirkvi ku štátnej alebo regionálnej politike (lat. sapientia civilis).
-

Debatovali raz filozof, prírodovedec, osvietenec a kresťan o tom, ktorého predstava Boha je lepšia.
-

Bol človek, ktorého duša sa zatúžila porozprávať so Satanom. Keďže však ako kresťan vedel, že úroveň jeho intelektu je príliš malá na to, aby ho Satan neobalamutil a nezviedol na zlú cestu, tak vyslal svojho strážneho anjela a ten sa so Satanom stretol ako posol tejto zvedavej ľudskej duše.

„Zvelebený buď Pán nebies, Lucifer,“ pozdravil anjel, ktorého jas diabla oslepoval.

„Zvelebený buď knieža Zeme, služobník Boží!“ reagoval Satan. „Čo si odo mňa praje zvedavá ľudská duša?“

„Pýta sa, akú taktiku vyvinieš k tomu, aby si ho odvrátil od jeho cesty k Bohu skrze Krista.“
-

Veľmi často som sa, drahí čitatelia, venoval vo svojom krátkom živote tejto téme. Hyperaktivita a workoholizmus nie sú mojimi silnými stránkami, takže dobre poznám oblažujúci pocit sladkého ničnerobenia, ale aj nudu a nechuť k práci a k povinnostiam najrôznejšieho druhu. A veru, mnohí sa mi snažili nahovoriť, že „keď sa Ti nechce, tak to vlastne nechceš robiť“ – že keby si naozaj chcel, urobil by si to. A ja s tým, ctení čitatelia, ostro nesúhlasím a hneď aj vysvetlím svoju mienku. Nechcieť sa a nechcieť jednoducho nemôže byť a ani nie je to isté.
-

Vo voľnom čase som sa pokúsil zložiť niekoľko vizionárskych sonetov o veľkých problémoch našej súčasnej spoločnosti. Možno, ak sa Vám, drahí čitatelia budú páčiť, tak ich rozšírim a spravím aj ďalšie sonety o ďalších problémoch. :-)

Zatiaľ ponúkam len tri sonety – „O moci peňazí“, „O ničení životného prostredia“ a „O Bohu a sekularizácii“.
----

1.
O moci peňazí
-
Koristníci hlodajú, zisk je im božstvom,
úspech definujú len peňazí množstvom.
Vytĺkať kapitál pre účasť na smotánke –
to cieľ toho, kto chce byť v novinách i v telke.
-
Demokracia vládou ľudu ponáša sa byť,
lež skôr horkosť vlády hlúposti dáva nám piť.
Je to devastujúca vláda finančnej bankovky,
Bo ak tú nemáte, dávate gól do vlastnej bránky.
-