Dnes som konečne dokončil istú vec, ktorej som sa dlhšiu dobu vo voľnom čase venoval. Jedná sa o sexuálnu výchovu.

Keď sa mi dnes ráno takto odzdravila jedna babička, zamestnala ma tým na celý deň.

Kríž má miesto v mojom živote.
Včera večer sa ma niekto pýtal na kríž z kostolíka San Damiano(Assisi), ľudovo aj "františkánsky kríž". Spomenula som si na jednoduchý článok, ktorý som písala pred niekoľkými rokmi. Tu je. Ako pre vás.

„Kresťania sú ako hnoj:

ak ho porozhadzujete po poli, bude vďaka nemu všetko lepšie rásť, ak ho však necháte na kope, bude príšerne páchnuť.

Ako je to s vami?“
(Francis Chan: Bláznivá láska)

Nervy! Tretíkrát zničení ako frontoví vojaci, tretíkrát páchnuci ako stádo tibetských kôz, tretíkrát sklamaní ako krtko keď narazí na betón... Takto nejako sme sa cítili, keď sme tesne pred západom slnka zhodnotili, že tých 300 výškových metrov už nedáme a treba sa vrátiť. K autu sme došli tesne po polnoci za striedmeho svetla čeloviek.

Povolanie sa po anglicky povie "vocation." Aktivity, ktoré podporujú život, sú "PRO LIFE". Dnes podporím povolania, preto to bude pro-vocation blog.