Drahí čitatelia, chcel by som sa s Vami podeliť v tomto krátkom článku s mojou zvláštnou skúsenosťou, ktorú neviem, či ste v tínedžerskom období zažili aj Vy. Už dopredu sa teším, keď mi napíšete, či ste niečo podobné okúsili. Jedná sa o skalopevné náboženské sebaurčenie, ktoré ma privádzalo niekedy až do trápnych situácií, kedy som v rámci kúsku intolerancie nevedel pochopiť, ako môže mať niekto iný náboženský alebo filozofický názor (svetonázor), než aký mám ja.
-

Všemohúci Bože, prečo vlastne v Teba verím? To som naozaj taký naivný? Prosím, odpovedz.

(Na konci článku ponúkam ZHRNUTIE.)
-

Debatovali raz filozof, prírodovedec, osvietenec a kresťan o tom, ktorého predstava Boha je lepšia.
-

Ľúto mi je ohavnosti a neprávosti,
čo srdce moje unáša do temnôt.
Hanba zaslúžilo zničí všetky milosti
a mne už zostáva iba plač a bôľ.
-
Zahanbenie a pokorenie tela svojho –
strach zo škrípania zubov rýchlo mocnie.
Ohavnosť veľká spustošenia srdca môjho
kričí z prachu hrozivých pekiel: „Och nie!“
-
Milosrdný a Spravodlivý Boží Svätý!
Netrestaj ovcu zblúdilú a márnotratnú.
Vezmi ju do svojho náručia ako predtým
a urob ju opäť prevzácnou láskou šťastnú.
-

Istý geniálny matematik, diplomat a filozof – jeden z posledných polyhistorov z 18. storočia – Gottfried W. Leibniz raz napísal, že fenomén náhody vyplýva priamo z našej neznalosti skutočných príčin toho, čo sa údajne malo stať takpovediac náhodne. To znamená, že náhoda vlastne nejestvuje – to len my nie vždy poznáme príčiny jednotlivých javov. Náhoda je veru ozrutánsky strašiak vo filozofickom myslení a má dokonca moc rozdeliť na dva tábory aj samotných kresťanov. Veríš v náhodu? „Verím, jestvuje aj náhoda, náhodne sa splietajú gény pri počatí, náhodne burácajú blesky pri búrke, náhodne okolo mňa prešiel akurát tento kňaz.“ Neveríš v náhodu? „Neverím, všetko má svoje odôvodnenie a skrytý zmysel!“

Pozorujem, že kresťan má silnú tendenciu neveriť v náhodu. Vidí za udalosťami a situáciami, do ktorých ho život dennodenne privádza, riadenie vyššou silou. Cíti niečo, čo by sme mohli nazvať „starostlivosť Božej prozretelnosti“.

Avšak naopak neveriaci alebo ateista náhodnosť obhajuje, ba stáva sa jeho čelným argumentom. „Všetko sa dá vysvetliť inak, než ako zásah Boha!“ vraví. „Na to máme predsa vedu!“

Chceš pociťovať Boha vo svojom živote? Chceš vnímať Jeho pôsobenie? Áno? Nuž, budeš musieť uspôsobiť svoju myseľ „Jeho prístupu“ voči nám ľuďom – ale neboj, nie je to ťažké. :-)

Istotne každý z nás sa občas zamýšľa nad zmyslom vlastnej existencie. Sú to úvahy, ktoré prirodzene vyvierajú z nášho sebauvedomenia a z pocitu nenaplnenosti, alebo nezavŕšenosti nášho bytia. Je to akoby sme stále plachtili po rozbúrenom mori sveta a nevieme vlastne kam smerujeme, kam máme smerovať a prečo. Hľadáme zmysel – zmysel života.

V „ostatnej dobe“ (aby som neublížil náhodou tomu nášmu slovenčina) som sa často zamýšľal nad svojím štúdiom filozofie. Študujem ju na Teologickej fakulte – nie, nebude zo mňa kňaz, ale „iba“ kresťanský filozof. Aspoň tak hovoria plány, ktoré majú za cieľ lákať študentov na tento študijný program. Študujem ju veselo od roku 2005 – i keď jedným dychom musím dodať, že s dvomi prerušeniami, takže som stále len druhák. Ale to je vlastne vedľajšie. Štúdium filozofie je spojené s neuveriteľnými požiadavkami na ľudské mentálne schopnosti. Tým nechcem nikoho z Vás odrádzať od mojej školy, ale len sa zamyslieť nad tým, akú úlohu zohráva inteligencia pri štúdiu filozofie, a trochu sa tak vyspovedať, pretože ja rozhodne nepatrím medzi držiteľov štipendia za výborný prospech. Som len ovečka, ktorá nahliadla do nevídane komplikovaného sveta filozofov a vyvaľuje oči. A tiež sa v kúte hanbí, lebo sa obáva, že bude argumentáciou oponenta deklasifikovaný na poriadneho „lúzera“.