Deň začal tak nenápadne, ako každý iný. Rannými chválami v kaplnke. A napokon sa stal dňom, o akom by Kapucíni zaspievali, že sa "nikdy nestratí v pamäti."

Éowyn - moja najobľúbenejšia postava celej trilógie Pán prsteňov. Kráľovská dcéra. Plná strachu a neistoty. Až keď je naplno vtiahnutá do príbehu, ukáže sa jej prorocké miesto. Žiadny muž nemôže zabiť černokňažného kráľa, hlavu Nazgûlov. Éowyn hrdo vraví: "Ja nie som muž!"

Ja pre zmenu nie som Éowyn. Jej srdce ma však fascinuje. Zistila, kým naozaj je, postavila sa bez strachu do boja a potom ustúpila do úzadia a ostala - ženou.

... jedine ak sa s ním na niečom dohodnem a on sa nedohodne, tak potom do toho so mnou nejde.

Už sa mi to párkrát stalo. Dohodla som sa s Bohom na niečom. Brala som to vážne. Čakala som, že to, čo sa bude diať v nasledujúcich chvíľach, bude sa diať podľa našej dohody. Predsa sme sa dohodli! Veď ako inak!

Rýchlosť môjho ťukania na klávesu nezaručuje, že sa dočkám písmena, ktoré hľadám.

Lebo ma Boh usvedčil...

Stretávali sme sa rok na náboženstve. Znovu sa mi potvrdilo to, čo tvrdím o Albánsku už niekoľko rokov - krajina extrémov. Občas to bolo viac krotenie divej zvery ako učenie náboženstva; občas sme sa triasli od zimy a občas z nás tiekol pot; občas rozprávali aj keď nebolo treba a občas by sa v nich krvi nedorezal. Rozlúčili sme sa. Nemám rád lúčenia, lebo sa vtedy patrí byť oficiálny, povedať múdre slovo... Ja som oficiálny nebol. Zobral som ich na výlet (žiaľ, nepodarilo sa mi všetkých naraz) a keď sme sa vracali, doprostred voľnej debaty som si ich posadil na skalu nad kostolíkom a povedal som zhruba toto:

Nie vždy je všetko jednoduché. Nie vždy ti všetci rozumejú. Nie vždy sa nájde niekto, kto by ťa vypočul. Nemusí ti dať múdru radu, stačí ak by ťa vypočul.