Nedávna, už teraz slávna výzva slečny Tutkovej pre KDH, aby rokovalo s Ficom (nepíšem so Smerom, lebo ostatní ako iste viete sú v tejto strane len do počtu), lebo bola údajne nádej spraviť konečne niečo s propotratovou legislatívou na Slovensku, bola veľmi otázna. Ako aj mnohých iných, i mňa ale značne zarazila reakcia zvlášť niektorých kresťanov a kresťanských inštitúcii na iniciatívu slečny Tutkovej. Na čele pelotónu vo verejnom strápnení sa bol jednoznačne jeden nemenovaný kňaz. Smutné. Ale bolo to tiež veľmi poučné. V čom je ale ukrytá naša najväčšia úbohosť, ak niekoho pasujúc sa za kresťanov dehonestujeme za to, že má ako prioritu boj proti potratom?

Nové politické hnutie Obyčajní ľudia, ktoré sa prezentuje občanom hlavne cez jedny známe regionálne a inzertné noviny predstavilo v poslednom týždni svoje postoje k rozličným témam. Mimo iného vyjadrili aj svoj postoj k interrupciám. Nepriniesli síce v tejto otázke nič nové, ale svoj postoj pekne zhrnuli. Na jednej strane je pozitívne, že interrupcie považujú za vraždu, na druhej strane sa radia k tým, ktorí sa nedokážu rázne postaviť proti legálnosti páchania takéhoto zla. Svoj postoj odôvodňujú argumentom, ktorý ľudí rozdeľuje na dve kategórie.

Rozhodol som sa, že budem voči KDH lojálny a tento článok som sa rozhodol upraviť. Rozhodol som sa, že tu uvediem len odkaz na ďalší článok, kde samotný podpredseda KDH Marcinčin svedčí vo svojich vyjadreniach o tom aké významné zmeny v KDH sa v poslednej dobe pod novým vedením dejú. Podľa môjho názoru sú to zmeny k horšiemu, pretože sa tak po malých krôčikoch mení klíma v KDH tak, aby sa toto hnutie viac podobalo impotentným kresťanským stranám západnej Európy. Na tom bol postavený aj môj leták, ktorý som rozširoval na sneme KDH z dôvodu, že som vedel o tom, že ani mnohí delegáti snemu nemajú poznatky o viacerých pozoruhodných názoroch šíriacich sa v súčasnom KDH.
Chcel by som už len dodať, že dúfam, že sa situácia zmení a naďalej bude pre členov KDH viac znamenať poslušnosť voči Bohu, než poslušnosť voči niekomu inému.

Súčasná globálna hospodárska kríza nie je len tak maličkou búrkou, ktorá zas prehrmí. Je to zlomové obdobie, o čom svedčí aj pápežova reakcia na ňu – sociálna encyklika „Caritas in veritate“, ktorú prednedávnom zverejnil Svätý otec Benedikt XVI.

V článku ponúkam malú úvahu o tejto kríze, jej príčinách, kríze ekonomických a duchovných hodnôt, východiská z Benediktovej encykliky, a tiež nechýba môj názor, ako bojovať proti nadvláde peňazí (plutokracii) a kde treba začať.
-

V tomto semestri mám v škole, kde študujem filozofiu, kurz nazvaný „Filozofia kultúry“. Učí nás ho profesor Csontos, kňaz a jezuita – a ten nám aj napísal v deväťdesiatych rokoch vyše 240-stranové skriptá, ktoré si musíme nasypať do hlavy, ak chceme kredity za úspešnú skúšku. Prečo o tom hovorím? Pretože som sa v týchto skriptách dozvedel zaujímavé názory a myšlienky, ktoré, myslím, do hĺbky ovplyvnili môj politický svetonázor resp. pohľad na politiku – politiku, v ktorej sa usmerňuje a vedie ľudská kultúra v jej najvšeobecnejšom zmysle slova.

Chcel by som v tomto blogovom článku ukázať, ako samotný filozof, teológ a jezuita profesor Csontos popisuje politickú činorodosť občana v kontexte jeho povinnej kultúrnej formácie. Povedané jednoduchšie: Aj keď je politika špinavá, netreba sa znechucovať, ale naopak treba uchopiť opraty.

V článku neprezentujem žiadnu z politických strán, ani ľavicu či pravicu. Ide skôr o názor na politiku vo všeobecnosti, podporený autoritou profesora Csontosa. :-)
-

Nie som prorok, ani veštec, ani astrológ. Ani sa na nich nebudem hrať – chcem sa iba pozrieť na predpokladaný fenomén tretej svetovej vojny, ktorý sa podľa mnohých blíži a nadobúda čoraz jasnejšie a zretelnejšie kontúry na medzinárodnom poli. Skúsme sa teda na to pozrieť z pohľadu racionálnej analýzy tak, ako to robia filozofi. Len to môžem ako študent filozofie; na viac sa nezmôžem, lebo by to boli len akési iluzórne veštby, ktorých sa chcem vystríhať. Nebol by som rád, keby ste ma, drahí čitatelia, považovali za dôverčivého „cvoka“, ktorý sa vyžíva v konšpiračných teóriách. To nie som a ani nechcem byť, hoci niekedy v minulosti som konšpirácie sledoval, no teraz sa pri štúdiách filozofie učím myslieť rozumne. Dúfam, že nesklamem toto svoje predsavzatie. ;-)
-

„Cirkev vždy rešpektuje a podporuje politickú slobodu a zodpovednosť občanov.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2245)

„Nech (Cirkvi) je vždy a všade dovolené hlásať v naozajstnej slobode vieru, učiť svoju náuku o spoločnosti, nehatene plniť svoje poslanie medzi ľuďmi a vyniesť mravný úsudok aj o veciach týkajúcich sa politického poriadku, keď si to vyžadujú základné práva človeka alebo spása duší, používajúc všetky a výlučne tie prostriedky, ktoré sú v zhode s evanjeliom a zodpovedajú dobru všetkých podľa rozličných časových okolností a pomerov.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„Je veľmi dôležité, najmä v spoločnosti pluralistického typu, mať správny názor na vzťahy medzi politickým spoločenstvom a Cirkvou, a robiť jasný rozdiel medzi tým, čo jednotliví alebo organizovaní veriaci podnikajú vo svojom mene ako občania, dajúc sa viesť svojím kresťanským svedomím, a čo konajú v mene Cirkvi vedno so svojimi duchovnými pastiermi.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mk 12,17)

„Za rozumných považujeme len tých, ktorých názory sa zhodujú s našimi.“
-
Nedávno sa na christneťáckom chate viedla búrlivá diskusia na túto tému. Ja som sa nezapojil, bol som iba divák, pretože som svoj názor ešte nemal premyslený, ale o to viac ma to donútilo nad touto témou rozmýšľať a spraviť si konečne názor. Ten tu chcem teraz prezentovať. :-)

Vypísal som päť citátov, jeden z Katechizmu, dva z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes z Druhého vatikánskeho koncilu, jeden z Markovho evanjelia a jeden z istého humoristického časopisu, pričom verte, že aj tento posledný citát tu má svoje opodstatnenie. Sledoval som nimi určitý cieľ – a síce budem týmito citátmi podporovať svoj pohľad na vzťah Cirkvi ku štátnej alebo regionálnej politike (lat. sapientia civilis).
-