24. marca 2009 NÚI Záhreb oznámilo, že polícia a príslušné ministerstvo Chorvátskej republiky vyšetrujú prípad skupiny osôb, podozrivej z nezákonného prechovávania a predaja umeleckých predmetov, pochádzajúcich z krádeží.
V tejto súvislosti boli dňa 2.2.2009 dočasne zaistené 2 historické knihy, ktoré tiež zrejme pochádzajú z trestnej činnosti.

Je obvyklé zočiť, že kresťanská kultúra sa formovala mimoriadne pomaly, ba až neočakávane bez jasného vplyvu, pričom od konca stredoveku a rozpadu feudálnych spoločností môžeme badať budovanie autonómie kultúrneho prvku v európskom povedomí – autonómie voči náboženstvu. K tomu prispelo rozštiepenie západného kresťanstva v čase reformácie, kolonializmus a nepochybne práve osvietenstvo a osvietenské revolúcie (obzvlášť Veľká francúzska revolúcia). Výsledkom tejto autonómie je prekvapenie mnohých turistov z Ázie, ktorí nerozumejú tomu, ako málo sú európske povedomie a životný štýl poznačené kresťanstvom.

Kresťan je v zmysle evanjelia povolaný vnášať do spoločenských problémov nadprirodzenú hodnotu osobného kresťanského vzťahu, nazývaného „láska“, a premeniť ho na spoločenský étos, v dôsledku ktorého sa vyformuje špecifické spoločenské zriadenie – kresťanské spoločenstvo. (porov. CSONTOS, L.: Úvod do filozofie kultúry. Bratislava : Aloisianum, 1996, s. 165.) Do akej miery je v dnešnej Európe priestor pre zriadenie kresťanského spoločenstva? Aké má evanjelium možnosti?
-

Nuž, mali sme tu 14. marec 2009, ktorý nám okrúhlym sedemdesiatym výročím pripomenul udalosť, keď 14. marca 1939 Slovenský snem v Bratislave na čele s Martinom Sokolom vyhlásil samostatnosť slovenskej autonómie (tzv. Slovenskej krajiny) od ČSR, a teda vyhlásil Slovenský štát – prvý samostatný štát moderných Slovákov. Aký postoj by mohol zaujať k vzniku a procesu vývoja prvej slovenskej štátnosti kresťan? Samozrejme, kresťanov je veľa a majú aj rôzne názory, ale spája nás evanjeliové posolstvo a viera kodifikovaná našou Cirkvou. Preto na základe tejto zjednocujúcej kresťanskej platformy by sme vari mohli spoločne reflexívne podchytiť jestvovanie a dejinný vývoj prvej Slovenskej republiky a naučiť sa k nej vyjadriť síce nie ako historik, ale ako kresťan. Takto sa pred nás postavila výzva a ja sa na ňu pokúsim teraz odpovedať.
-

Talianska polícia oznamuje, že boli nájdené dva obrazy (olejomalby na plátne), ku ktorým NUI Rím žiada o akékoľvek informácie, ktoré by pomohli k identifikácii obrazov.

Blížia sa nám voľby do Európskeho parlamentu a členovia EÚ si dali silné predsavzatie ratifikovať vo svojich národných parlamentoch už dobre známu Lisabonskú zmluvu. Môj tatino síce nie je profesionálny analytik, ale intelektuálna diskusia s ním na tému Lisabonskej zmluvy priniesla svoje hojné ovocie – a ja by som Vám, drahí čitatelia, chcel stručne zhrnúť výsledok našich rozhovorov.

V Európe máme aj skeptikov, aj nadšencov, aj vyslovene odporcov EÚ. Ja som skôr nadšenec, ale ak nahliadnem do Lisabonskej zmluvy, stávam sa skôr skeptikom „klausovského“ typu. Pozrimeže sa na Lisabonskú zmluvu z viacerých strán – pozrime si názor skeptika, nadšenca a odporcu. Ja k ním pridám ešte aj názor kresťana. A utvorme si následne svoj vlastný názor. :-)

V indickom Bombaji zavládla pouličná krvavá vojna, kde polícia a armáda bojuje proti dobre vyškoleným teroristickým komandám, zadržiavajúcich kopec ľudí ako rukojemníkov a s hrdosťou šliapajúcich po hodnote ľudského života. Je to neuveriteľné, čo dokáže ľudská hlúposť, ktorá je posilňovaná nenávisťou a neprístojným fanatizmom! Poďme zabiť čo najviac Američanov, Britov a Židov! Budeme slávni a ak pri týchto úlohách zomrieme, budeme mať účasť na takej radikálnej nebeskej sláve, akú majú len tí najvernejší mučeníci! Prepáčte, ale nemôžem bez rozhorčenia nereagovať na týchto „mučeníkov“ a to, čo porábajú. Nebudem na nich pľuť, aby som neklesol na ich úroveň, ale aspoň vyjadrím akúsi kondolenciu obetiam fanatického extrémizmu a podám referát o nebezpečenstve, ktoré nám hrozí, keď sa človek zblázni a začne v mene Boha (alebo u nás v mene rasy či národa) nenávidieť, ba zabíjať... :-(

NÚI Lisabon oznamuje, že v období 28.06.-02.07.2007 neznámy páchateľ odcudzil z kostola vo Vila Franca Do Campo, v Sao Miguel, Azores, Portugalsko, luster/kostolné svietidlo.
Podľa vyjadrenia NÚI Lisabon ide o umelecký predmet vysokej hodnoty. Takéto predmety sú zvyčajne ponúkané na predaj na čiernom trhu a je veľmi obtiažne ich lokalizovať. Keďže na národnej úrovni neboli k predmetu zistené žiadne poznatky, NÚI Lisabon sa rozhodla požiadať o medzinárodné pátranie.

NÚI Lisabon posiela súbor troch fotografií (viď príloha vo formáte PDF), avšak nie odcudzeného predmetu (ten je bez fotodokumentácie), ale predmetu veľmi podobného. Rozdiel v oboch predmetoch je iba v tom, že ten na fotografiách nemá vyobrazené ľudské tváre na osmiuholníkových plochách svojej hlavnej časti