NÚI Vilnius žiada o spoluprácu a previerku troch zadržaných ikôn, či nepochádzajú z našej krajiny.
 

NÚI Viedeň žiada o pomoc pri pátraní po odcudzených sochách podľa priložených fotografií.
 

Pred týždňom 20. augusta som pozeral dokumentárny film na Dvojke s názvom Planéta Zem zhora. Prečo o tom vlastne píšem? Zaujalo ma v tomto dokumente tvrdenie, s ktorým som sa stretol už viac krát. Je to téza, že na svete sa v súčasnosti dopestuje, nielen že dostatok rastlinnej potravy, ale dokonca prebytok. Keďže som sa ale stretol nedávno aj s viacerými názormi, v ktorých stále prevláda Malthusovská fóbia z populačnej katastrofy preľudnením s následným nedostatkom potravy, nedalo mi, aby som tu nespomenul to, čo v danom programe hovorili odborníci na poľnohospodárstvo a ekológiu.

Minulý týždeň som bol v Detskom domove v Tŕní. Keďže riaditeľ tam práve nebol, rozprával som sa s pani, ktorá mi bola predstavená ako „vedúca“. Prišiel som sem s úmyslom opýtať sa či sú otvorení profesionálnej rodičovskej starostlivosti. Chcel som to zistiť preto, aby som vedel či má význam dať telefónny kontakt na toto zariadenie do letáku propagujúceho tento typ starostlivosti.

V auguste 2008 bolo polícii v meste Rheinbach, Nemecko odovzdané drevené súsošie - zobrazujúce 2 postavy (Panna Mária a Sv. Ján). Ide o súsošie, ku ktorému v Nemecku neboli zatiaľ zistené žiadne poznatky. Polícia predpokladá, že predmet pochádza z trestnej činnosti.

24. marca 2009 NÚI Záhreb oznámilo, že polícia a príslušné ministerstvo Chorvátskej republiky vyšetrujú prípad skupiny osôb, podozrivej z nezákonného prechovávania a predaja umeleckých predmetov, pochádzajúcich z krádeží.
V tejto súvislosti boli dňa 2.2.2009 dočasne zaistené 2 historické knihy, ktoré tiež zrejme pochádzajú z trestnej činnosti.

Je obvyklé zočiť, že kresťanská kultúra sa formovala mimoriadne pomaly, ba až neočakávane bez jasného vplyvu, pričom od konca stredoveku a rozpadu feudálnych spoločností môžeme badať budovanie autonómie kultúrneho prvku v európskom povedomí – autonómie voči náboženstvu. K tomu prispelo rozštiepenie západného kresťanstva v čase reformácie, kolonializmus a nepochybne práve osvietenstvo a osvietenské revolúcie (obzvlášť Veľká francúzska revolúcia). Výsledkom tejto autonómie je prekvapenie mnohých turistov z Ázie, ktorí nerozumejú tomu, ako málo sú európske povedomie a životný štýl poznačené kresťanstvom.

Kresťan je v zmysle evanjelia povolaný vnášať do spoločenských problémov nadprirodzenú hodnotu osobného kresťanského vzťahu, nazývaného „láska“, a premeniť ho na spoločenský étos, v dôsledku ktorého sa vyformuje špecifické spoločenské zriadenie – kresťanské spoločenstvo. (porov. CSONTOS, L.: Úvod do filozofie kultúry. Bratislava : Aloisianum, 1996, s. 165.) Do akej miery je v dnešnej Európe priestor pre zriadenie kresťanského spoločenstva? Aké má evanjelium možnosti?
-