Kde bolo tam bolo, bola raz jedna múdra úradnícka hlava (možno tej zeleniny bolo aj viac), ktorá dala súhlas s organizovaním vianočnej chaty pre deti z detských domovov. Stalo sa to cez Vianoce roku Pána 2009. Viac ako stovka detí bola na niekoľko dní zverená iným odrasteným deťom (deťom minimálne mentálne) z detských domovov, ktoré už sú dospelé. Vychovávatelia dávali najavo svoju radosť, že si užijú viac voľna cez sviatky, nadácia, ktorá podporila tento „skvelý“ nápad si snáď tiež mydlila ruky, akí sú oni úžasní, že podporili skvelý projekt pre detičky z domovov.

Koncom minulého roka som sa intenzívnejšie zaujímal o situáciu možností tvorby nových profesionálnych rodín. Ako som zistil, pre pripomenutie uvediem, že detské domovy majú spravidla niekoľko žiadostí záujemcov o profesionálne rodičovstvo, ale žiaľ nemôžu im vyhovieť, lebo ako sami vedúci zamestnanci týchto domovov tvrdia nemajú prostriedky na tvorbu nových profesionálnych rodín. Preto som sa obrátil na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o tvorbu opatrení pre podporu vznikania profesionálnych rodín. Výsledkom je, že ako som mal možnosť zistiť, pani Viera Tomanová a jej poskokovia nie sú síce veľmi dobrí vo vedení istého ministerstva, ale v hre „Hádzanie horúceho zemiaku do diaľky“ sú to skutoční majstri.

Maďarskej polícii sa podarilo časť odcudzených predmetov nájsť, ale zostáva naďalej deväť predmetov, po ktorých maďarská polícia naďalej pátra.
Interpol Budapešť žiada o spoluprácu pri pátraní po uvedených predmetoch. 

Nechcem tu robiť reklamu časopisu týždeň, lebo má svoje veľké nedostatky, ale pred nejakým časom uviedli veľmi prínosnú sériu článkov pri príležitosti zvolenia nového prezidenta Európskej únie. Je to veľmi poučné čítanie a nielen preto, že by sa patrilo, aby človek vedel čo za prezidenta to vlastne máme. Táto séria článkov hovorí veľa o tom, kto je dnes napríklad Ján Figeľ. Tieto články odporúčam najmä pre voličov KDH.

V časoch hospodárskej krízy, keď zlyhali rôzne ekonomické, sociálne i politické teórie a svet sa snaží rýchle nájsť recept ako sa vyhnúť kríze, stoja už viac ako sto rokov pravidlá spoločenskej náuky Cirkvi, ktoré (ak by sme ich aspoň z časti dodržiavali) by nám mohli ukázať cestu nielen k blahobytu a pokoju, ale najmä k pravde o Bohu, človeku i spoločnosti.

Včera vo večerných hodinách som navštívil Detský domov v Žitavciach. Neprišiel som na návštevu slávnej Gyöngyi Bodišovej zo súťaže Slovensko má talent. Dokonca som ju asi trochu sklamal, lebo som jej povedal, že som tú súťaž nepozeral. Počas môjho pobytu v tomto zariadení som však zaregistroval jeden jav, ktorý by sa podľa mňa vo výchovných zariadeniach takéhoto typu nemal vyskytovať, keďže v ňom pracujú akože vychovávatelia „profesionáli“.

Jav veľmi rozšírený – mučenie zvierat, používanie ich na rôzne pokusy, trápenie zvierat v rôznych chovoch, kde musia prežívať v ťažkých podmienkach na malom priestore, kde neraz zvieratá zomierajú na následky vážnych zranení spôsobených vykrmovaním rastovými hormónmi s následkom, že ich končatiny nedokážu udržať váhu tela - lámu sa im kosti a pod. Zvieratá sťahované z kože zaživa alebo brutálne zabíjané a to všetko len kvôli ich kožušine. Je toho iste oveľa viac. Boh nám dal zvieratá, aby nám mohli slúžiť. Tiež však chce, aby sme s nimi narábali dobre a aby sme sa voči celej prírode správali zodpovedne. Preto by sme ako kresťania nemali brať na ľahkú váhu ani to čo sa deje s prírodou, ktorú nám daroval Boh, a ktorú máme zodpovedne spravovať.