Dosť absurdná predstava, nie? Alebo žeby na tom predsa len nebolo nič čudné? O čom je vlastne ten krst? Koza sa už možno teší. Len ešte chudera nevie, že príde o tú parádu v kostole.

Mnohým sa to dnes tak môže javiť. Kresťania často zrádzajú hodnoty, ktoré navonok deklarujú alebo by teoreticky mali za nimi dostatočne zásadovo stáť – keď sa teda ku kresťanstvu hlásia. Niekedy je to zo strachu, inokedy z podľahnutia túžbe sledovať len svoj prospech. Nechcem hovoriť o odvahe kresťanov všeobecne, ale v súvislosti s prácou. Ak svojou činnosťou v práci škodím druhým, prípadne aj sebe potom by som s tým mal niečo robiť. A to aj v prípade, že to odo mňa vyžaduje šéf. Ako to bolo u ranných kresťanov? Vedeli sa odvážne postaviť proti zlu aj v súvislosti s ich prácou, i keď to pre nich prinášalo neraz nie príjemné konzekvencie?

Muzeum umění Olomouc sa na nás obrátilo s prosbou o pomoc pri dohľadaní niekoľkých liturgických predmetov:
Muzeum umění Olomouc - Arcidiecézní muzeum připravuje v současné době výstavu, mapující dílo Josefa Vineckého. Tato výstava má být výstupem z několikaletého bádání o životě a díle dosud málo známého, avšak vynikajícího sochaře a designéra Josefa Vinecého (1882-1949), který byl žákem Henryho van de Velde.

Vineckého dílo, významný příspěvek k umělecké avantgardě prvé poloviny dvacátého století v evropském měřítku, se rozvíjelo v letech 1902-1937 v Německu a pak v bývalém Československu. Zvláště v době svého pedagogického pôsobení na Škole umeleckých remesiel v Bratislavě (1937-1939), v Chrámovém družstvu v Pelhřimově (1939-1942) a během spolupráce s pražským družstvem Charita (1945-1949) vytvořil Josef Vinecký řadu předmětú pro potřeby liturgie.

Určite väčšina z nás nemá či nemala rada návrat do školských lavíc po dvoch mesiacov zábavy, bezstarostných dní.
Dnes som sa opýtal jedného z mladších kolegov z miništrantských radov, či sa teší do školy a či má nakúpené už zošity. Jeho odpoveď ma ani neprekvapila, bola jednoznačná ,,Nie, ešte je čas..."

Dať či nedať? To je otázka. Možno v tomto prípade by v tom mal Shakespeare jasnejšie. Popularizácia jaslí dnes znovu rastie a spolu s ňou aj dávanie detí na celý deň do škôlky už v prvých rokoch. Čo to so sebou prináša?

Tohoročný Campfest bol o tom, že svoju vieru máte žiť a že si ju máme užívať. Bol inšpirovaný dvoma modlitbami sv. Pavla v 1. a 3. kapitole Listu efezanom. Veľmi som sa naň tešil, lebo som naň išiel po prvý krát.

Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?