Ahojte, rada by som sa podelila o dve zo zaujimavych veci, s ktorými som sa v poslednej dobe stretla.

Ahojte, dnes máme stodesiate výročie černovskej tragédie a celý rok je jubilejný pre dr. Jozefa Tisa -- napĺňa sa sedemdesiat rokov po jeho poprave a stotridsať rokov po jeho narodení.

V Bratislave sa uskutočnili dve podujatia – pochod Hrdí na rodinu a pochod Dúhový pride. Stručné reportáže z nich už médiá publikovali.
Teraz – 21. augusta, v deň výročia okupácie je čas na malé zamyslenie nad paralelami, alebo nad súvislosťami a dôsledkami uvedených udalostí.

August 1968 - tank mieri na budovu ČS Rozhlasu. Budova vľavo je dnešný kláštor Kapucínov, vpravo vtedy stála prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. Foto Pavel Martinický

Zamyslenie sa zameria na aspekt, ktorý - zdá sa - akosi doteraz unikal pozornosti niektorých spoločenských autorít. Nie je však ich kritikou, je iba ponukou na zlepšenie ich aktivít, aby mohli do svojich snažení v prospech občanov Slovenska zahrnúť i tento aspekt.

V posledných mesiacoch sa na Slovensku vo zvýšenej miere diskutuje na tému problematiky prvého Slovenského štátu, prezidenta Jozefa Tisa a deportácií židovského obyvateľstva.

O postoji Jozefa Tisa k židovským spoluobčanom môžu veľa napovedať dejinné udalosti týkajúce sa samotných deportácií. Realita je taká, že počas Druhej svetovej vojny boli Židia považovaní mnohými za utláčateľov a vykorisťovateľov a preto mnohí vrátane ľudí vo vedení Slovenského štátu schvaľovali deportácie Židov do pracovných táborov.
Po úteku dvoch Židov (viď napr. svedectvo jedného vtedajšieho úradníka vo filme Garda) z Osvienčimu, ktorí prišli za biskupom Vojtaššákom a vyrozprávali mu o vraždení, ktoré sa uskutočňuje v koncentračných táboroch a následnom stretnutí Vojtaššáka s Tisom, došlo k zastaveniu deportácií Židov. Deportácie neboli zo strany slovenskej vlády dobrovoľne obnovené ani po výraznom odpore Nemecka. Niečo viac k téme zastavenia deportácií kvôli zabíjaniu Židov možno nájsť napríklad na tomto odkaze.

Mnohí ľudia na Slovensku majú pocit, že politika je vo všeobecnosti tak špinavá záležitosť, že normálni a slušní ľudia sa v nej apriori nemôžu vyskytovať. Práve to údajne má byť dôvodom, prečo sa na Slovensku nemáme dobre.
Budem s týmto názorom polemizovať. Aby ma niekto nepodozrieval, že robím skrytú reklamu niektorej súčasnej slovenskej politickej strane, použijem príklad práve z doby, ktorá bola rovnako „zložitá“, ako tá naša, ale ktorá nemá politickú súvislosť so súčasnou slovenskou spoločnosťou.
Bude to švajčiarsky dôkaz – a ak ho budeme nasledovať, možno sa aj my môžeme dopracovať k takému životu, aký žil ten slušný človek zo Švajčiarska.
Tento švajčiarsky politik bol viac, než iba slušným človekom. Bol mnohostranne úspešným človekom. Bol ženatý, mal desať detí a uživil ich. Popri tom stačil pôsobiť i v politike a zachovať si charakter… a oveľa viac!

Dokončenie životného príbehu a posolstva svätého Mikuláša z Flüe – politika a mystika, ktorý sa narodil pred 600 rokmi, ale má čo povedať aj dnešnej dobe.

Prvá časť príbehu je tu.

Nedávno Matica slovenská zverejnila video venované problematike Slovenského štátu, ktoré nie je celkom v zhode s tým ako sa v mainstreamových médiách najčastejšie prezentuje Slovenský štát. Video je celkom zaujímavé a pozrieť si ho môžete tu: