Nie, nechystám sa tu rozvinúť novú morálnu teóriu. Len som objavila hodnotu zla. Áno aj zlo má hodnotu. Potrebujeme ho, aby sme sa stali svätými. Ak ho nezažijeme, dopadneme ako jedna nemenovaná študentka

Na tomto mieste bol kedysi blog s názvom "Prečo by kresťania nemali oslavovať Halloween." Medzičasom som sa dostal k viacerým dobrým zdrojom, pod vplyvom ktorých som sa rozhodol uvedený článok úplne prepísať. Zároveň som natrafil na dobré podrobné články v slovenčine, ktoré tu v článku uvádzam.

Chcem sa s Vami podeliť a krásny pohľad na tieto slová,ktoré nám predniesol dnes náš salezián na dnešnej sv.omši.Spýtal sa do pléna,mužov, kto vlastní firmu.Všetko sklopilo oči,tak si vybral pravidelnú obeť.A tej sa pýtal: "Koľko času venuješ svojim zamestnancom,firme a koľko Bohu?"A obeť riekla 30% ľuďom,40% Bohu a zbytok stratégii atď."Všetci sme čakali na hodnotenie a to bolo šokojúce."No môj milý,mal by si venovať 100% času ľuďom a 100% času Bohu."Don Bosco povedal chlapcom:"Chcem,aby z Vás boli dobrí kresťania a statoční občania!" No veď je to jasné nemôžeš byť 50% kresťan a 50% občan.To nie je dokopy 100%,odpovedám si sám pre seba.Tak ako je to?

Prišiel som na Campfest a koho nevidím? Dievča z vyššieho ročníka na našej katedre. Zostali sme z toho obaja paf. „Škoda, že som nevedela skôr, že si kresťan. Rozbiehala som s kamarátkou modlitby na škole a potrebovala som pomoc,“ povedala. A môj kamarát poznamenal: „My všetci sme kresťania, ale veľmi dobre to tajíme.“

Väčšina ľudí možno pozitívne zodpovie otázku, či odpustili konkrétnej osobe, avšak z neochoty hovoriť o danom človeku, resp. neustálom spomínaní krivdy môžeme usúdiť, že k odpusteniu neprišlo. Mnoho ľudí možno naozaj si nie je vedomých, čo obnáša rozhodnutie odpustiť, aká je podstata odpustenia.

Okrem toho šúlku papiera, čo spomínal „kolega“, mi dali objaviť vo svojich prísnych vyučujúcich srdečných ľudí (už som školu skončila, takže si nerobím očko ;-) Do školy som si niesla štós papierov – keby som si niečo chcela ešte zopakovať :-)). Vošla som do miestnosti prvá poobede, hlava ma už začala bolieť a bála som sa, aby som nezabudla aj ako sa volám. Na moje prekvapenie som si vytiahla fajn otázky – z dejín Platóna a T. de Chardina, z ontológie Jaspersovu existencialistickú ontológiu a základný pojem „bytie“, z etiky som mala predstaviť, v čom tkvie kríza moderného človeka a aké sú to tie moderné cnosti, a tiež Kanta a jeho imperatív. Na štátniciach som memorovala z kníh, nebol čas na osobné zamyslenia, preto využívam túto možnosť tu na blogu, keď ma - pre mňa dosť paradoxne – neprestávajú opúšťať práve otázky z etiky.

Určite musím povedať,vďaka za možnosť cestovať.Vďaka,že som mohol vidieť Istanbul.Vďaka,že to naplnilo úplne dôvod služobnej cesty a súčasne aj osobne rozšírilo obzor.A neviem sa s tým nepodeliť.Turecko a Istanbul.