Všetko je v prílohe.

Hranica je čiara oddeľujúca isté administratívne celky,
ale aj rozhranie medzi javmi, oblasťami a pod. (Krátky slovník SJ).

A tak hovoríme o hranici okresu,
kraja, štátu...

Ako by to asi dopadlo,
keby tak niekto urobil anketu s jednoduchou otázkou:
ktoré ročné obdobie je najkrajšie?

Hm...

Otázka je to síce jednoduchá,
ale je na ňu aj jednoduchá odpoveď?

Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo mne búri. Nie preto, že som kňaz a už vôbec nie preto, že mám strach z moslimov či z islamu. Naopak. Spolužitie medzi moslimami a kresťanmi (ako pravoslávnymi tak katolíckymi) je v Albánsku naozaj ukážkové. To je však iná téma daná historicky a tej sa teraz nechcem venovať. Snáď inokedy.
Podľa Mohamada Safwana Hasnu, predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, islam používa rovnicu i + i = i vysvetľujúc, že integrita + identita = ideál. Mne je, žiaľ, nielen z učebníc dejepisu, ale aj zo súčasného diania v islamských republikách známa iná rovnica, o ktorej písal už pán Sienkiewicz. Rovnica, kde sa nič ničomu nerovná, kým nie je všetko islamské. Rovnica, podľa ktorej sa na základe Koránu šíri islam. Tá znie: „Ohňom a mečom“.

Ako hovorí jeden (vymyslený?) príbeh, medzi dobré rady,
ktoré otec dával svojmu synovi, patrí aj takáto:

„Synu, keď ochorieš, choď k lekárovi, aby ti predpísal lieky a zaplať mu.

Z dovolenky si spravidla niečo donesieme.
Asi najčastejšie sú to fotografie z miest,
ktoré sme navštívili.

Prečo fotografie?

Dôvod je jednoduchý.
Chceme mať spomienku,
a tiež túžime,

Lebo...

keby bolo biele,
nevideli by sme,
ako sa na ňom pasú baránky.
Keby bolo žlté,
nevideli by sme,
ako na ňom žiari slnko.