Zámerne som si vypožičal názov známeho českého filmu v deň, v ktorom sa osobitným spôsobom zamýšľame nad úlohou médií a informačných technológií v živote Cirkvi.

To, čo v intenciách Svěrákovho filmu dotváralo úsmevný kolorit príbehu hlavných protagonistov, pomaly a iste zostupuje z filmového plátna do každodennej reality dnešného človeka.

Skúsme sa teda pozrieť, či toto zostupovanie z filmového plátna je len o počítači s chybnou elektrónkou a humornou story, alebo o niečom hlbšom a silnejšom - o niečom, čo nielen zasahuje, ale i pretvára naše životy...

včera večer som kázal birmovancom. klasická dialogická (teda mierne aliturgická) kázeň. otázky, občas odpovede. zdalo sa, že to bude kázeň ako každá iná. no stala sa mi vec, po ktorej som zabudol zatvoriť ústa a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som dokázal pokračovať...

priznam sa, ze diskusia o moznosti reagovat na prispevky ma milo prekvapila. tesim sa. vdaka patri najma petovi, ktory nam to vsetko vysvetlil. moznosti su pred nami, staci si vybrat ;-)

Jeden náš známy bol v Paríži a rozprával nám aký bol nedočkavý a strašne chcel vidieť obraz Mona Lízy. Prekonal všetky peripetie cesty a vstupu do slávneho múzea a keď prišiel k obrazu bol sklamaný. Vyslovil takýto názor: "Malý obrázok uctievaný svetom.Nie je mi jasné, či je to žena, alebo muž.Úsmev,ktorý je tak ospevovaný,to čo sa najviac vyzdvihuje je vlastne úsmevom pohŕdania.Krajina ktorá je nakreslená je neidentifikovateľná." Všetci "bieli" Európania si obzerajú Mona Lízu, " žltí a čierni" aziati a černosi fotia,ospevujú a obzerajú si vedľa stojacu Madonu s dieťaťom.Jeho zážitok je že my,(mysli Európa) hľadáme Mona Lízu a "zaostalí" svet obdivuje Madonu s dieťaťom.Naša kultúra hľadá niečo neidentifikovateľné a nejasné, stráca smer a cudzie kultúry vážiace si život,obdivujú matku a dieťa.Európa bez pravej hodnoty života stráca smer a rozvojový svet smeruje k prosperite, lebo si váži život.Tá vraj "rozvojová" kultúra má z kríža údiv a rešpekt (je to pre nich niečo nepochopiteľné a zbudzujúce bázeň), my na neho zabúdame a nechceme o ňom počuť.Quo vadis Europe?

Podnikateľ - Abrahám ide do neznáma (podniká cestu), nevie čo ho čaká,má len vieru a dôveru v Boha a seba, má odvahu.
Dnes ľuďom chýba odvaha, majú strach a zamotávajú sa, hľadajú cestu ako prísť ľahko a bezpracne k zisku, k nezaslúženému zisku. Hľadajú len dobre platené pozície, kde sa niekto iní stará o nich a aj tie zneužívajú.Tak toto podnikanie nie je. A nie je to ani kresťanské.

Týmto nadpisom nechcem hovoriť o strate fyzického zraku,ale o nechcení vidieť.Začínam po rokoch nadobúdať dojem,že som sa mýlil v téze, že Slováci ako národ, boli celé tisícročia utláčaní a nevedia pozdvihnúť hlavu a povedať tu som, ja to vidím takto.Omyl je v tom, že my nielenže nechceme zdvihnúť hlavu, my chceme byť aj slepí.Ak dovolíte pár poznámok.1.Rekordne nízka nezamestnanosť! Hurá! A koľko ľudí trvalo pracuje v zahraničí a nie je doma, pri svojich?Liberál povie tak to má byť, to je sloboda, to je trh.A kde je rodina?Už len tí, ktorí chodia na týždňovky strácajú vzťahy, poznanie a väzby a kde sú tí, čo sú preč trvale.Nekráčame náhodou do stavu, že budeme mať najnižšiu nezamestnanosť ale , ako by som to povedal milo : "Áno, ale nikto nie je doma!"2. Naši dôchodcovia robili celé desaťročia v systéme, kde sa ani náhodou nemohli zabezpečiť na túto starobu.Aj keby celé roky odkladali desatinu príjmu na starobu,nedokázali by si našetriť dosť, aby sa cítili zabezpečení.Mali možnosť robiť, aby si prilepšili k dôchodku. Dnes nový zákonník práce im túto možnosť vzal.Musia sa rozhodnúť dôchodok,alebo práca.Pozrite sa na lekárov, strhaní ako psy, takmer nefungujúce bytosti.Ich práca ochrana a záchrana zdravia je novým spôsobom práce ( zákonník) ohrozená. Táto právna norma absolútne nevyhovuje systému starám sa o zdravie človeka.Pozor človeka, nie veci,konzervy,ale človeka, ľudskej bytosti. 3.Poisťovne vytvárajú zisk.Počujeme výkriky: Strašné!Podvodníci, zarábajú ma štátnom! ..."Prepáčte,ale nežijeme náhodou v spoločnosti, ktorá garantuje určité práva?Nie sme náhodou republikou,kde je súkromné vlastníctvo zaručené? A základná otázka znie: " Z čoho má správca kúpiť nový voz,ak nie z rozdielu, ktorý mu ostane po zhodnotení práce?" Povedali sme, že musia (poisťovne) žiť z 3 až 4%.

Keď Jozef kardinál Tomko v homílii na levočskej Mariánskej hore hovoril o základných ľudských hodnotách v živote Slovákov, zdvihla sa v niektorých médiách vlna odporu voči jeho kázni. Na ceste do kostola v rozhovore s istým pánom, ktorý sa obdobne rozčuľoval, že kardinál „rýpe“, som sa musel zastať otca kardinála. Lebo ...