Moje pracovné povinnosti, niekedy nepretržité, sú pre mňa namáhavým bremenom, mám z nich popletenú hlavu. Takto to nemá byť.

Keď prišiel na tento svet Boh so svojou božskou prirodzenosťou a vzal na seba ľudskú prirodzenosť z tela svojej nebeskej Matky, prebral na seba zodpovednosť ako pracovný nástroj.

„Keď srdce zatvrdne, nie je slobodné. A keď nie je slobodné, je to preto, lebo nemiluje: takýto uzáver robí apoštol Ján v prvom čítaní [1 Jn 4,11-18]: «Dokonalá láska vyháňa strach: v láske niet strachu, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske». Nie je slobodný. Vždy má strach, že sa stane niečo bolestné, niečo smutné, čo človeka donúti urobiť v živote chybný krok alebo ohroziť svoju večnú spásu... Víria v ňom mnohé predstavy, lebo nemiluje. Kto nemiluje, nie je slobodný. A ich srdce bolo zatvrdené, lebo sa ešte nenaučili milovať.“

Všetko, čo tu na zemi začína, skôr či neskôr končí, ako rastlina na lúke, ktorá ráno vykvitne a večer uvädne.

Pane, pozeráš sa na mňa
a ja sa pozerám na teba.
Si živé Slovo Otca, cez ktoré stvoril svet,
a ktoré sa stalo človekom, akým som aj ja.
Si Božím Synom a Synom Panny Márie,

„Na spiatočnej ceste museli Mudrci zaiste čeliť nebezpečenstvám, námahe, strachu a pochybnostiam. Nebolo viac hviezdy, ktorá by ich bola viedla. Ale svetlo bolo už