Nakoniec, láska «všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša». Tu je v štyroch slovách zhrnutý program duchovného a pastoračného života. Kristova láska, vliata do našich sŕdc Duchom Svätým, nám dovoľuje žiť takto, byť takýmito: byť ľuďmi schopnými vždy odpustiť, vždy darovať dôveru, lebo sme naplnení vierou v Boha. Byť schopnými vždy dodávať nádej, lebo sme plní nádeje v Boha. Byť ľuďmi, ktorí vedia s trpezlivosťou znášať každú situáciu a každého brata a sestru, v spojení s Ježišom, ktorý s láskou znášal ťarchu všetkých našich hriechov.

Každé zdôrazňovanie dokonalosti má veľa spoločného s predstavou všemocnosti. Človek sa cíti bezmocný a nemohúci ako dieťa, ale chce uniknúť tejto vlastnej bezmocnosti, ktorá mu je daná.

Aby si mohol žiť musíš si vedieť užívať. Nemám na mysli požívačnosť, ktorá mnohým ľuďom škodí a zotročuje ich, ktorá toľkých ľudí vrhá do nešťastia. aby si si vedel užívať, musíš byť slobodný.

Viera nie je iba kultúrnym dedičstvom. Je neustálym aktom milosti Boha, ktorý človeka volá, práve tak ako aktom ľudskej slobody, ktorá môže Božie volanie prijať, alebo tiež neprijať.

Modlitba sa nedá vysvetliť, treba ju prežiť.
Až vtedy ju človek pochopí, až potom nájde pokoj.
Lebo pokoj nenájdete tým, že sa sťahujete z miesta na miesto,

Počuli sme zo všetkých strán: „referendum je pridrahé“..., „referendum je zbytočné...“, „referendum je nepriateľské voči menšinám...“, „referendum je proti ľudským právam...“ To všetko nás malo odradi