Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: Ježiš je Pán! a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Modliac sa breviár som v týchto dňoch veľkonočného tajomstva možno oveľa viac, než kedykoľvek predtým vnímal Pavlove slová, ktorými povzbudzuje vieru rímskej cirkvi.

„Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1
Tak prečo sa tu zvíjam ako klbko bolestí a moje dni sú položené do mrákav temnoty? Bludár bez sviečky, oleja, lampáša. Mesiac nevydá svoj jas a slnko hľadí na cudziu časť zeme. Hlboko v tôni ukrytá pred všetkým, čo je. Bez zmyslu sa tmolím na svete. Môj vnútorný svet sa mení na šeól. Stvoril si ma pre šťastie a ja som mu zatiaľ tak ďaleko...

dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť pre evanjelium pokoja," ako nás povzbudzuje Apoštol. najmä vtedy, ked Pán niečo žiada cez predstavených, máme byť pohotovými svedkami dôvery v Ježišovo posolstvo. aj keď sa nám to nie vždy páči...

...to je ako vydat dceru. znamena to dat ju napospas... povedal mi pred par dnami jeden mudry clovek. rozhodol som sa "vydat napospas" tychto par versov, ktore som napisal pred niekolkymi rokmi pocas jednej z doteraz najvacsich kriz.

Noc rozhodnutia (z 27. na 28. I. xx)

„Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť.“
K Tebe dávno som po vode vykročil.
Aj dnes mi, celkom ako vtedy, vravíš: „Poď!
Poď za mnou, vždy budem ťa niesť.“
Nie som súci, nie som hodný, mnohokrát som sa otočil.
Nikdy si ma neodohnal, nikdy neposlal preč.
Ježišu, znova z Tvojej Lásky strácam reč!

...alebo reminiscencie na čítania Prvej pôstnej nedele.
Slovné spojenie sloboda voľby má častokrát vo víre modernej doby vo vzťahu k Bohu a jeho zákonu trpkastú príchuť. Častokrát sa za týmto vyjadrením skrýva postoj: "ani Boh mi do mojich vecí nebude hovoriť a niečo mi prikazovať!"

Takže chceme byť slobodní... a pritom si tak málo uvedomujeme, že všetko to naše pechorenie sa len vyjadruje, že ten skutočný a bytostný zápas v slobode voľby - ak sme na to sami - prehrávame. Ale poďme pekne po poriadku...

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Ľudské bytosti sú nesporne najzložitejšími organizmami na tejto planéte. Všetky vznikajú podľa toho istého plánu, napriek tomu sú však odlišné. Každý človek je iný, zvláštny. V období od narodenia po smrť prejdú pozoruhodným a kontinuálnym procesom fyzického , emocionálneho a intelektuálneho vývoja, ktorý začína v lone matky a pokračuje až do konca života. Vývoj a rast človeka sa považuje za zázrak, ktorý stále fascinuje filozofov, psychológov aj pedagógov. Vedci už vedia ľudský rast a vývoj zmapovať celkom presne, napriek tomu však nedokážu vysvetliť , prečo k niektorým zmenám dochádza alebo ktoré hlavné faktory ovplyvňujú utváranie individuálnej osobnosti, obdarenej jedinečnými vlastnosťami. Jedno však je isté: aktom počatia sa dáva do pohybu reťaz vývinových procesov, ktoré prebiehajú neprerušene až do smrti. Zrod a vývoj človeka je vrcholom Božieho diela a najdokonalejšou stavbou s toľkou zložitosťou.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Každý živočích, či už je jednobunkový alebo viacbunkový, žije spôsobom len jemu vlastným a nič nevie o nevyhnutných predpokladoch svojej existencie. Jednoducho žijú a k nášmu potešeniu a úžitku spestrujú Zem. Účelnosť možno sledovať u každého orgánu. Tajomným zmyslovým inštinktom sa chránia pred deštrukciou a dospievajú k biologickým cieľom sebazáchovy a množenia, bez toho aby si toho boli vedomé. To nie je rozum. Rozum sa nenachádza v samotnej zmyslovej prírode.