/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným pohľadom obsiahnuť súhrn vecí, nenašli by sme nikde nič náhodné. Nič sa nedeje bez nejakého dôvodu. Tomu však odporuje tvrdenie, že svet vznikol náhodou. Je to presne to isté, ako tvrdenie, že nebol učinený a usporiadaný nikým a ničím. Aby sa teda mohol úžasný mechanizmus sveta vysvetliť náhodou, žiada si to omnoho väčšiu vieru, než je viera veriaceho človeka.

Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?

Napriek všetkému čím som, čím som sa stala a čím budem, budem stále dobrým sluhom pre Boha. Ak budem hriešnikom, zjaví sa na mne jeho milosrdenstvo. Ak svätou, potom sa zaskvie jeho moc. Nech budem čímkoľvek, budem tým, čím mám byť – dobrým sluhom pre Pána. Môžem si ísť pokojne ľahnúť, môžem si vydýchnuť a žiť svoj život, pretože som dobrou látkou, či už na večerné šaty alebo na hrubý habit. Budem vždy dobrou pôdou – pre africkú fialku, orchideu, skalničku, prípadne pre mach. Som vždy tým, čím mám byť...

1. Ange, D.: Odpuštění, pramen uzdravení, Paulínky, prha, 2005
2. Augustyn, J.: Bolesť krivdy, radosť odpustenia, Dobrá kniha, Trnava, 2005
3. Benner, D.G.: Hojenie emocionálnych poranení, Nádej, Nitra, 1992

Pri úvahe o eucharistickej adorácii ma napadla ako prvá naša nesmrteľná duša.Za druhé som si uvedomil hodnotu Božieho daru v nás a to je naše svedomie. A je tu samozrejme úžasný dar eucharistie. A máme úvod.

Už zas. Bojujem. Už sa cítim jak taká Jana z Arcu. :-)
Myslela som si, že už je to za mnou a že už som voči tomu imúnna.
Ale nie, história sa opakuje – zase mám v sebe nutkanie zvádzať boj - o lásku.

už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...