Keď tento nadpis mohúcne vypoviem, tak sa mi to zdá až priveľmi naivné – avšak len potiaľ, pokiaľ sa zastavím na obhliadke svetského zmýšľania. My sme však kresťania, a teda náš Boží Pastier nás objíma ako ovečky na strane odlišného myslenia plného nádeje, ktorá sa konkretizuje vo vízii sveta a zjavenia Boha v dejinách v celkom odlišnej perspektíve.

V tieto dni si viac študujem dielo amerického filozofa mysle Johna R. Searla, ktorý obhajuje názor, že mozog vo svojej komplexnosti pozoruhodným spôsobom generuje vedomie. Zahĺbil som sa do jeho myšlienok v jednej knihe natoľko, že sa mi stratil zo zreteľa spirituálny aspekt ľudskej osobnosti (duchovná duša). Searle tento aspekt totiž ignoruje, pretože nie je „dostatočne“ veriaci. O to viac ma zaujal model, ktorý vychádza z kresťanstva, a síce trojdimenzionálny model ľudskej osobnosti (fyzično, psychično, duchovno). No, a tu začína problém, ktorý nespočíva len v tom, či berieme ohľad na existenciu duchovnej duše, ale aj v tom, čo pôsobí vo svete skôr, či duša alebo telo.

Ako to myslím?
-

Veľa rozruchu, zneistenia, zmätku a pohoršenia spôsobilo jednanie troch mladých kňazov a jedného diakona, a ich následná exkomunikácia v januári roku 2010. Áno, chceli oprávnene poukázať na to, ako sa ustupuje od evanjelia a apoštolského učenia, a to nielen medzi laikmi, ale žiaľ, aj v konaní či hlásaní niektorých biskupov a kňazov. Poukazovali najmä na príklady biskupa z Ukrajiny, Írska, Nemecka. Vytvorili teda výzvu s niekoľkými bodmi, ktoré im mali slovenskí biskupi podpísať, inak ich budú považovať za heretikov.

1. Koľko krokov bolo Židom dovolene prejsť v sobotu?

a) 5000
b) 10650
c) 2000

2. Kto nahradil Judáša v apoštolskom zbore?

a) Justus
b) Matej
c) Šimon z Cyrény

Zajtra má sviatok môj obľúbený svätý – Augustín. :-)
Ide sa piť, jesť a radovať! Ide sa na hostinu... Ale akú?
Augustín opisuje atmosféru jednej hostiny v jednom zo svojich raných spisov – ktoré sú mimochodom považované za najfilozofickejšie – ide o spis O blaženom živote (De beata vita). Po Vyznaniach u mňa vedie...

Mnoho filozofov a mysliteľov (vrátane celého zástupu ateistov a antiteistov) veľmi často argumentujú proti Bohu a náboženstvu jestvovaním a pôsobením zla vo svete. Rozhodol som sa vziať jeden reprezentatívny deduktívny dôkaz Božej neexistencie zo zla, aký sa v dejinách myslenia vyskytol, a pokúsiť sa vyjadriť naň svoj názor, ba – pokiaľ možno – ho aj vyvrátiť. A to všetko na základe katolícko-teistického pojmu Boha a na základe Biblie, takže budú moje slová kompatibilné s katolíckym kresťanstvom, o ktoré nám v rámci apológie ide.
-

Dnes som prijal sviatosť zmierenia. Bolo to v rámci zadosťučenia po tej kríze, ktorú som spomínal v článku „Búrka v duši a Boh“ ( http://blog.christ-net.sk/?q=node/311 ). Nie, nepretrvávala tá kríza až doteraz, ale až teraz som sa z nej pred tvárou Cirkvi kajal.

Viete, drahí čitatelia, nejak som napriek túžbe prijať pokánie a začleniť sa naspäť do Ježišovho ovčinca, mal takú malú „depku“, ktorá spočívala v určitom sebahodnotení, že som beznádejný prípad. Nevedel som (alebo neviem?) totiž často zabrániť, aby som sa zbavil istých, opakujúcich sa hriechov. Napr. navštevovanie omší v nedeľu – to je taký reprezentatívny príklad. Myslím, že mnohí máme rôzne typy hriechov, z ktorých sa nám nedarí vyslobodiť.

Ale čo je horšie – stalo sa to i mne v rámci tej „depky“ a viem naisto, že sa to stáva aj mnohým iným – je, že sa cítime príliš slabí na to, aby sme sa obrátili a znovu (postýkrát?) sa pokúsili tým istým pokušeniam vzdorovať. Akoby to vlastne ani nemalo význam...

Čo nám na to hovorí Pán resp. Písmo?
-