Súčasťou ilustrácie je fragment obrazu ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO – El Greco, 1604 – 1610, Prado, Madrid

Ježiš povedal apoštolom: „Kto vás počúva, mňa počúva…“ (Lk 10, 16). Niektorí kresťania z toho akosi automaticky odvodzujú, že aj zo slov dnešných kazateľov môžu žiť rovnako, ako zo slov Ježišových: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4), „Lebo živé je Božie slovo, účinné…“ (Heb 4, 12)
Avšak tí apoštoli, ktorým a o ktorých Ježiš povedal „Kto vás počúva, mňa počúva…“, vzápätí odvrávali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5, 29) samotnému veľkňazovi a veľrade, ktorí boli ustanovení podľa Mojžišovho zákona.
Čo z toho vyplýva?
Kresťan má žiť z Božieho slova a počúvať ho aj z úst nástupcov apoštolov, ale viac má poslúchať Boha ako ľudí. Ľudské názory a obyčaje Božích služobníkov teda nemajú takú autoritu, účinnosť a výživnú silu ako Božie slovo (Mk 1, 27). Cirkev to vo všeobecnosti vie, ale ak ľudia duchovne spia, nevšimnú si, kde a ako sa nepriateľovi podarilo medzi „pšenicu“ zasiať „kúkoľ“ (Mt 13, 25) – zameniť silu Božieho slova za ľudské metódy a reči, ktoré už nemajú moc Boha:
Mt 7, 28-29: „Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.“
S potravou pre dušu to teda môže byť podobné, ako s potravinami pre telo, ktoré sa po dátume spotreby pokazia a konzumovať ich môže byť zdraviu i životu nebezpečné. Navonok síce môžu vyzerať neškodne, ale ak už neobsahujú žiadne vitamíny, stanú sa balastom, ktorý vyvoláva obezitu a iné zdravotné ťažkosti. A s nábožnými rečami, ktoré nesprevádza Božia moc to môže byť podobné.
Apoštol Pavol vyzýva: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“. (Rim 12, 2).
Dúfam, že tomuto rozoznávaniu môže pomôcť aj ďalší biblický príbeh po dátume spotreby – biblická karikatúra zoslania Ducha svätého. Ukazuje, ako by sa asi biblická udalosť mohla odohrať dnes - pre súčasného kresťana, keď kresťania namiesto toho, aby svet vierou premáhali (1Jn 5, 4) sa svetu prispôsobujú. Bol inšpirovaný reklamou katolíckeho periodika na predplatné, ktorým mali byť čitatelia zaradení do zlosovania a mohli vyhrať aj osobné auto. Reklamu skutočne odvysielalo pred istým časom katolícke rádio.

Lk 23, 34: „Ježiš povedal: »Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia«.“
Kto chce vedieť, čo vlastne kresťania prispôsobením sa svetu robia, nech číta ďalej!

Podľa prieskumu Slováci veria vianočnému biblickému príbehu.
Už sme ho počuli mnohokrát. Rok čo rok sa o tom spievajú koledy…
Ale porozumeli sme celému príbehu?
Väčšina ľudí si myslí, že áno. Najmä asi katolíci, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby a počúvajú liturgické čítania. Tí vedia, že Boh ústami proroka Izaiáša prisľúbil znamenie – Hľa, panna počne a porodí syna! (Iz 7, 14) Vedia, ako sa Márii zjavil anjel Gabriel, aby jej zvestoval, že sa jej narodí Boží Syn (Lk 1, 26-38). Veľakrát im Cirkev prízvukovala Máriinu zásluhu, že i sám Boh bol odkázaný na jej slobodný súhlas, bez ktorého by sa Ježiš nebol mohol narodiť.
Nuž a toto je všetko, čo bolo potrebné, aby Ježiš – Spasiteľ sveta mohol prísť a zachrániť svet?
Nie je!
Najprv – ešte predtým, ako sa narodil – bolo potrebné zachrániť samotného Ježiša!
Nevedeli ste o tom? Čítajte ďalej!

Benedikt XVI. v Deus caritas est 16 i pápež František v Evangelii gaudium 272 konštatujú: „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“.
Že by sa to netýkalo iba „tých druhých“, ale aj samotnej Cirkvi, ktorá si to však u seba akosi nevšimla? Nestalo sa niečo také aj vám?
„Doma nikoho nezaujímam, ani ma nevidia, ako keby som neexistoval.“ - cituje ponosy niektorých ľudí i Amoris laetitia 128 a dodáva: Láska otvára oči a umožňuje nad všetkým vidieť, akú cenu má ľudská bytosť.

1. Prečo je kresťanstvo pre západného človeka nepopulárne?

Prečo jestvuje niečo, a nie je skôr nič?

Kresťanská odpoveď na túto typickú filozofickú otázku je veľmi často v našich moderných či postmoderných časoch vlastne odsúvaná, keďže západná civilizácia sa čoraz viac túži otvárať pluralizmu a individualizmu.

Kresťanský ideologický rámec so svojou paletou hodnôt a myšlienok je pre západnú spoločnosť jednoducho nepopulárny.

Mnohé náboženstvá sa snažia uspokojiť ľudskú túžbu po pokoji a naplnení srdca, ako i po zmierení v akomkoľvek zmysle. Človek má často pocit, že v tomto disharmonickom svete potrebuje upokojenie, relax a stíšenie. Získať chvíľku len tak sám pre seba a pre rozmýšľanie nad otázkami, ku ktorým ho vedie vlastná úprimnosť k sebe samému a k svojej existencii. A tak mnohí napĺňajú tieto svoje vždy aktuálne existenciálne potreby sýtením sa rôznymi filozofickými odpoveďami, pre ktoré následne hľadajú povrchnejšie či hlbšie zdôvodnenie.

Ukázal vám niekto o čom je celý príbeh takto názorne ?

Zaujalo vás Slovo podané Biblicky presne ako jednoduchý praktický návod? Kto nielen počul ale aj skúsil, ten objavil okamžitý účinok Božieho Slova. Poteší vás mnoho video svedectiev.

Často počúvam výčitky, že my kresťania nemáme vlastný názor a že robíme len, čo nám Cirkev diktuje. A vraj sme ľudia so stádovitým myslením bez nezávislého uvažovania. Keďže táto téma, téma o vlastnom názore, je výčitkou, ktorá vie človeka ponížiť, tak cítim túžbu sa k tomu konečne verejne vyjadriť. Tak, ako to s nami kresťanmi je? Sme stádovití a nevieme myslieť nezávisle? Povedzme si základné epistemologické rysy nášho kresťanského svetonázoru úplne na rovinu!