Tak, toto cítim ako bolestivú tému pre katolícku Cirkev – mnohí neveriaci a ateisti totiž zastávajú takýto názor. Aj Dr. House sa v jednej svojej epizóde tak vyjadril, že Cirkev stavia na strachu z Božieho trestu za hriech, a tak ovláda svoje ovečky. Strach z Božieho trestu za porušenie hriechológie ako impozantný nástroj manipulácie s obrovskými masami. To je, myslím, bolestivá téma, lebo to tak niekedy naozaj vyzerá. Ale pozrime sa na túto problematiku bližšie, ako sa má vec naozaj. Hm.

Badám tu dve roviny strachu z Božieho trestu. Jedna rovina je tvorená vyhrážkou cirkevného predstaviteľa (kňaza, rehoľníka, rehoľníčky, katechétu), že ak bude „ovečka“ toto a ono robiť, alebo toto a ono nerobiť, tak ju Boh potrestá, alebo možno priam zatratí a skončí tak v pekle. Druhá rovina je úzkostnou konštrukciou samotnej „ovečky“, ktorá na základe vlastného svedomia očakáva všade Boží trest, bojí sa konať tento a tamten hriech a – keďže je prirodzene hriešna – žije neustále v blízkosti mučivého nebezpečenstva v podobe zatratenia. A samozrejme aj takáto úzkostná konštrukcia je vyprodukovaná takpovediac „kresťanskou výchovou“.
-

Stvorenie sveta v šiestich dňoch podľa prvej biblickej knihy – knihy Genezis – je nám všetkým veľmi dobre známe. Preto prejdem hneď k veci, ktorú mám na srdci ohľadom Genezis ja.

Vnímam tu predovšetkým tri myšlienky:

1.) Počiatok sekularizácie polyteistickej náboženskej kultúry v popise stvorenia sveta v knihe Genezis.

2.) Stvorenie sveta (kozmu a života) v niekoľkých „dňoch“, a teda v niekoľkých fázach, nie naraz, čím sa otvára priestor pre rozvoj vývojových, evolučných teórií.

3.) Stvorenie sveta v šiestich dňoch, ktoré zodpovedajú a ktoré nezodpovedajú prírodovedným poznatkom, prihliadnuc najmä na jeden najmarkantnejší spor – stvorenie vegetácie na tretí deň, čiže skôr než Slnka a hviezd, ktoré boli stvorené na deň štvrtý.
-

Rakúsko-americký matematik a logik svetového formátu Kurt Gödel (1906 – 1978) okrem iného vo svojej pozostalosti zanechal – Kantovým slovníkom vyjadrené – ONTOLOGICKÝ DÔKAZ BOŽEJ EXISTENCIE, kde sa usiloval formalizovať predchádzajúce ontologické dôkazy sv. Anzelma, prípadne Descarta a vyhnúť sa pritom Leibnizovým a Kantovým kritikám. Je to skutočne pozoruhodné dielo majstra logiky a dobrého priateľa Einsteina. Keďže však je toto dielo písané ťažkým jazykom „modálnej logiky druhého rádu“ (a teda aj pomocou tzv. logických formúl), tak je mnohým z nás neprístupné, najmä ak neštudujeme logiku, filozofiu, matematiku a podobne. A to je dôvod, prečo som sa rozhodol Vám, christneťáckym čitateľom, predstaviť tento dôkaz takpovediac „po lopate“ – aby aj tí z Vás, ktorí logiku, matematiku alebo filozofiu neštudujete, ste mohli nahliadnuť do geniality tohto majstrovského „ontologického“, axiomaticko-deduktívneho dôkazu. Pokúsim sa teda byť čo najzrozumiteľnejší a logické formuly (čiže logické formalizované vyjadrenia resp. „skratky“) zobrazovať len pre zaujímavosť a prednosť dám slovnému výkladu. Dúfam, že Vás následne Gödel nadchne a povzbudí Vášho intelektuálneho ducha. :-)

Prosím zároveň, že keď zhliadnete celý článok, aby Vás tie logické formuly a skratky neodradili – naozaj všetko je dostatočne vyložené slovne, takže aj bez pochopenia formúl Gödelov dôkaz takmer naisto pochopíte. ;-) Ospravedlňujem sa za neobyčajne veľkú dĺžku článku, ale ak mám všetko vysvetliť „po lopate“, tak to musí ísť na úkor stručnosti.

Istý geniálny matematik, diplomat a filozof – jeden z posledných polyhistorov z 18. storočia – Gottfried W. Leibniz raz napísal, že fenomén náhody vyplýva priamo z našej neznalosti skutočných príčin toho, čo sa údajne malo stať takpovediac náhodne. To znamená, že náhoda vlastne nejestvuje – to len my nie vždy poznáme príčiny jednotlivých javov. Náhoda je veru ozrutánsky strašiak vo filozofickom myslení a má dokonca moc rozdeliť na dva tábory aj samotných kresťanov. Veríš v náhodu? „Verím, jestvuje aj náhoda, náhodne sa splietajú gény pri počatí, náhodne burácajú blesky pri búrke, náhodne okolo mňa prešiel akurát tento kňaz.“ Neveríš v náhodu? „Neverím, všetko má svoje odôvodnenie a skrytý zmysel!“

Pozorujem, že kresťan má silnú tendenciu neveriť v náhodu. Vidí za udalosťami a situáciami, do ktorých ho život dennodenne privádza, riadenie vyššou silou. Cíti niečo, čo by sme mohli nazvať „starostlivosť Božej prozretelnosti“.

Avšak naopak neveriaci alebo ateista náhodnosť obhajuje, ba stáva sa jeho čelným argumentom. „Všetko sa dá vysvetliť inak, než ako zásah Boha!“ vraví. „Na to máme predsa vedu!“

Chceš pociťovať Boha vo svojom živote? Chceš vnímať Jeho pôsobenie? Áno? Nuž, budeš musieť uspôsobiť svoju myseľ „Jeho prístupu“ voči nám ľuďom – ale neboj, nie je to ťažké. :-)

Som fanúšikom seriálu Dr. House (ang. House, M.D.), ktorý nám ponúka už nejaký ten čas Slovenská televízia, ako i televízia Nova, a nemohol som nepostrehnúť Houseove výpady na náboženstvo. Dr. House je zobrazený v tomto seriáli ako mimoriadne nadaný lekár s perfektnou pamäťou so super vedomosťami nielen v medicíne, ale aj v biochémii, ba ďalších prírodných vedách, nehovoriac o jeho talentovanom a majstrovskom používaní dedukcie v bežnom živote. I preto ho možno aj kresťania majú radi a skryte ho obdivujú ako ja. Nuž, nemožno prehliadnuť tie časti seriálu, kde sa House nechal počuť, že je neveriaci, lebo viera vraj nedáva logiku. Je iracionálna, nerozumová, ba protirozumová. Boh nemôže existovať a už tobôž mu nemôže záležať na ľudskom živote – je to vidno z prírodných katastrof, ktorých sme v správach denne svedkami. Veriaci bez dôkazu veria v hlúposti a v nezmysly. U rehoľníčok, z ktorých raz jednu liečil, je to vraj dokonca náplň ich práce. House je prosto majster dedukcie, bravúrny logik a tvrdý racionalista.

Ak by sme poňali náboženstvo zoširoka, zrejme by Houseove argumenty boli pre nás zdrvujúce. Ale pozrimeže na náboženstvo kresťanské. To je iná káva a hneď vysvetlím, prečo si to myslím. Podľa môjho názoru je kresťanská viera úplne logická, a tým nemyslím len to, že je vnútorne logicky konzistentná, ale aj navonok. A práve na túto vonkajšiu stránku sa chcem, drahí čitatelia, zamerať.

Téza o totožnosti autora Lukášovho evanjelia a Skutkov apoštolov je všeobecne prijímaná. Teológiou kontinuity jedného diela v dvoch zväzkoch je umiestnenie smrti a zmŕtvychvstania Pána na ich rozhranie, teda do stredu dejín. Udalosti veľkej noci Kristovho utrpenia a zmŕtvychvstania sú absolútnym vrcholom dejín.

Odpustenie a kresťanstvo
Odpustenie je kľúčovým pojmom kresťanstva. Jeho význam nie je len duchovný, ale aj psychologický. Kresťanstvo je náboženstvom založeným na odpustení hriechov, ktoré bolo prostredníctvom obety Božieho Syna Ježiša Krista na kríži uvoľnené a ponúknuté všetkým, ktorí ho chcú prijať, teda si uvedomujú svoju hriešnosť a potrebu odpustenia. Odpustenie darované Bohom v kresťanstve znamená vymazanie dlhu voči Bohu, teda všetkých hriechov a zároveň oslobodenie od večnej smrti, utrpenia v pekle, ktoré je miestom bez Božej prítomnosti a bez akejkoľvek lásky.