Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že modlitba by mala začínať stíšením sa a uvedomením si Božej prítomnosti, a to bez prežehnania. A prežehnať sa pred nejakou činnosťou, učením alebo jedlom? Na to som už vôbec nemyslel.

V tomto semestri však nahliadame na dogmatike v škole na Boha, skúmajúc Jeho trojičnú podstatu. Už sme na konci semestra a okrem veľkého bohatstva reflexií si odnášam do života akýsi pokrok v mojej spiritualite v podobe akceptácie významu prežehnania. Isté základné myšlienky, aký význam má pre nás, kresťanov, prežehnanie a viera v Najsvätejšiu Trojicu, Vám zhŕňam, drahí čitatelia, v tomto, na konkrétny duchovný život orientovanom blogovom článku.

Už pár dní sa za vás modlím a myslím na vás popri všetkom zhone posledných dní školského roka a prvých dní prázdnin. Prosím Pána, aby vás Kristus nielen sprevádzal všade, kam pôjdete, ale nech je hlavne pri vás. Kristus pred vami, Kristus s vami, Kristus vo vás, Kristus pod vami, Kristus nad vami, Kristus po vašej pravici, Kristus po vašej ľavici...

V období veľkonočných sviatkov si vypočujeme a prečítame toľko úvah, že ma nenapadlo nič iné, ako pridať ďalšiu. Heretickú.

"Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56)
Ten, kto ostáva v tebe, "prináša veľa ovocia." Ovocia, podľa ktorého má byť tvoj učeník, ten, čo ostáva v tebe, rozpoznateľný. Prinášať ovocie sebaobetujúcej lásky žiada veľa námahy. Preto je tak dôležité vzájomné prebývanie - "ostáva vo mne a ja v ňom" - ty vo mne a ja v tebe.

Apoštol Pavol píše: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás“ (Kol 1,24). Keď porozumieme zmysel utrpenia, zažijeme radosť, akú zažil Pavol z Tarzu, ktorého slová opisujú jeho osobný zážitok, ale potom sa vzťahujú aj na iných. A čo Apoštol pochopil, to s radosťou podáva iným, aby to pomohlo iným, ako pomohlo jemu do hĺbky preniknúť význam spásonosného utrpenia. Apoštol nám svojím postojom hovorí, že je dôležité nabrať odvahu neunikať pred bolesťou, nechať ju tam, kde je. Teraz prežívaná bolesť má za cieľ spojiť s miestom, ktoré najviac potrebuje uzdravenie.

Obsah článku

1 Všeobecná skúsenosť (alebo namiesto Úvodu)
2 Moja skúsenosť – Posvätno ako majestát a totalita svätosti
3 Moja skúsenosť – Božstvo ako osobný Priateľ a osobný Spasiteľ
4 Záver

-

Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev. Pojem spoločenstvo má teda veľmi bohatý obsah. Prvým spoločenstvom, do ktorého človek patrí je rodina. Ak sa hovorí o náboženskom spoločenstve, je to spoločenstvo, ktoré stojí na jednote viery; hoci sa od rodinného spoločenstva líši, nie je menej hodnotné. Ak si uvedomíme, že vzorom každého spoločenstva nie je rodinný, ale trinitárny život, do spoločenstva možno preniesť všetky autentické ľudské hodnoty. Jeho zmyslom je jednota v pluralite osôb. Vďaka tomu sa spoločenstvo buduje v milosti a utrpení vďaka rovnakému ideálu a úmyslu.