Mám v úmysle ukázať sa tu častejšie. Týmpádom by sa patrilo predstaviť. Vytiahla som starší článok pre jeden farský časopis. Nech sa páči: "Meet sister Františka!"

Dnes som mal sv. omšu v dedinke Kurbnesh. O tom, kde sa nachádza, som písal v ktoromsi predchádzajúcom blogu. Na doplnenie len, že má len abmulanciu prvej pomoci, najbližšia nemocnica je v Rreshene.

Včera oslávil náš generálny vikár 82 rokov. Ducha má na 28. Pán mi pred pár mesiacmi doprial žiť s týmto múdrym kňazom v spoločnej domácnosti. Prosil predstavených, aby nebol sám a tak, hoci nie som rehoľník, som sa k nemu prisťahoval. Napriek tomu, že ho poznám už dlhšie, mal som kus obavy, ako spolu vyžijeme. Predsa len, je medzi nami rozdiel pol storočia... To, čo som našiel a čo denne prežívam prudko prekonáva moje očakávania.

Testament Shahbaza Bhattiho, zavraždeného pakistanského kresťanského ministra.

Ide o svedectvo Shahbaza Bhattiho, pakistanského ministra pre náboženské menšiny, ktorého 2. marca 2011 zavraždilo komando moslimských fundamentalistov. Potrestali ho, pretože sa usiloval zmeniť zákon o bohorúhaní, ktorý za 25 rokov jeho uplatňovania pripravil o život stovky kresťanov. Kardinál Jean-Louis Tauran sa o ňom nedávno vyjadril: „V nedeľu 28. novembra ma minister Bhatti prišiel pozdraviť na letisko v Lahore a povedal mi: ,Viem, že ma zavraždia. Obetujem svoj život za Krista a medzináboženský dialóg.‘“¹

Listujem noviny. Tie internetové. Slovenské, talianske, albánske... Dúpniem, nestíham sa pýtať čo sa to s týmto svetom deje a som čoraz zhrozenejší... Výbuch sopky v Indonézii. Záplavy v Austrálii. Meter snehu a zemetrasenie k tomu v albánskom Peshkopi. Lavína v Libanone. To by bolo na úvod. To skutočne strašné nasleduje: Šialený šovinista v Brazílii. Škandál Berlusconi v Taliansku. Krvavé demnoštrácie v Severnej Afrike od Tunisu cez Alžírsko až po Egypt, okrem toho v Saudskej Arábii, Jordánsku a Yemene. Samovražedný útok v afgánskom Kábule. Atentát v ruskej Moskve. Stále väčšie napätie v Bielorusku. Podpaľovanie áut v Grécku. Podozrenie z predaja orgánov v Kosove. Bojkot opozície v Macedónsku. A ako čerešnička ostré strety opozície a koalície vážne ohrozujúce stabilitu krajiny v Albánsku. Práve tie posledné sa ma týkajú akosi bližšie. Veľa som o nich počul, veľa čítal a niečo aj napísal v rôznych diskusiách na blog.sme.sk a v pár mailoch. Na jeden z nich mi prišla táto odpoveď:

Dnes večer som mal cestovať domov. Mal som vymeniť auto za nové, s vyšším podvozkom, lebo to čo mám teraz, albánske cesty akosi nezvláda. Okrem toho som chcel ísť na On je živý, navštíviť otca biskupa, jednu našu ťažko chorú sestru a spolužiačku z gymnázia, ktorá o pár týždňov odchádza na 10 mesiacov do Afganistanu a dať do poriadku všetky úradné veci počnúc biskupským úradom a končiac zákonným poistením. Určite by som zašiel do Krakova. Všetko v časovom horizonte 10 dní aj s cestou. Všetko som mal nachystané a dokonale premyslené. Dokonca som dokázal nájsť aj kňaza na zastupovanie sv. omší, čo je v našich podmienkach nadľudský výkon. Mal som...

Keď som ho spoznal, bol to starý zhrbený deduško o paličke, ktorý nechýbal na žiadnej modlitbe v katedrále a večne pýtal väčší ruženec, pretože v jeho veľkých rukách sa skoro každý "obyčajný" stratil.

Postupne som sa o ňom dozvedel viac. Študoval v seminári v Shkodre. Len 3 mesiace pred vysviackou prišiel komunizmus a jeho sviatostné kňazstvo sa stalo nemožným. Keďže ovládal 5 cudzích jazykov, bol pre režim nebezpečný. Oženil sa a očakával pád komunizmu. Dočkal sa ho.