Veľmi zaujímavá kniha rozoberajúca korene stavu v Katolíckej cirkvi v súčasnosti. Poučné a povznášajúce čítanie. Celá kniha sa dá prečítať tu:
http://www.chlapi.cz/book/richard-rohr-proc-byt-katolikem

Poznáte to. Rady od nevidím do nepočujem, od pondelka až po dvere spovednice. Novokňaz by sa možno aj chcel zľaknúť pri pohľade na tú zbierku hriešnikov. Kňaz, čo má trošku skúsenosti vie, že zasa bude tŕpnuť, kam až dokáže zájsť slobodná ľudská vôľa bez Božej ruky. Taký, čo má ešte trošku viac "odspovedané" očakáva, ako bude žasnúť nad Božím Milosrdenstvom...

V nedeľu, má byť možnosť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život.
Mnohí dokážu tieto aktivity konať bez zbytočného zaťažovania druhých ľudí neopodstatnenou nedeľnou prácou.
Sú tiež akcie a služby, ktoré sú organizované ako výnimočné spoločenské podujatia, ktoré nevyžadujú od vystupujúcich alebo obsluhujúcich takúto prácu pravidelne v nedeľu alebo sviatok.

Znamená však možnosť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život tiež to, že je v poriadku navštevovať v ktorúkoľvek nedeľu reštaurácie, kiná a iné služby?
V Katechizme Katolíckej cirkvi v bodoch 2184 až 2195 je táto problematika celkom dobre a rozumne zhrnutá.

Pred pár dňami som dostal nasledovný mail. Zdroj vyzeral byť seriózny, preto text uverejňujem aj tu na svojom blogu.

Nie všetky noci sú požehnané spánkom. Niektoré majú svoj osud iný a ich náplňou je akési nedočkavé bdenie. František kedysi započul naliehavú výzvu: Choď a oprav môj dom, lebo sa rozpadá! Išlo o kostolík sv. Damiána.
Pri pohľade na národnú kultúrnu pamiatku, ktorou je kláštor kedysi obývaný pavlínmi, nazývaný Máriačalád alebo Mariánska čeľaď, sa nás môže zmocniť rovnako pálčivý pocit, ktorý nám bude rušiť sny a zvolávať nás na jeho obnovu.

Spoznali sme sa pred pár rokmi vďaka zvláštnemu nápadu mojich predstavených. Vraj, aby som pomohol špirituálovi. Ja, také ucho, štvrtáčik v seminári. Svätá poslušnosť. Napriek tomu, že sa mi do toho nechcelo, nevedel som, čo sa odo mňa očakáva a teda ani čo mám robiť. No a keď takto neviem, tak znervózniem. Ešteže náš špirituál Ľubo vie svojím nákazlivým smiechom odľahčiť aj čo sa inak nedá. Tak sme si posedeli, povedali...

Pred nejakou dobou som zachytil zaujímavý „konflikt“ medzi dvomi mužmi, ktorých si veľmi vážim a cením si ich názory – Antonom Srholcom a Vladimírom Palkom. Jeden z nich – kňaz – sa vyjadril, že Cirkev je poslednou baštou totality. Vladimír Palko tvrdí, že Srholec sa míli. Ja si myslím, že pravda je uprostred a zároveň v inej rovine, ako totalita s demokraciou.