Jedného dňa sa strom zamyslel a takto povedal:
„Som nádherný a silný strom...ale za to, aký teraz som, vďačím najmä vám, svojim koreňom...Bez vás by som nebol živý...

Kaď nazrieme do svojich duší, nájdeme nielen popol po zhorených nádejach, ale aj páľavu lásky.
Modliť sa znamená cítiť v sebe páľavu Božej lásky a dovoliť jej, aby ohrievala a oživovala nielen mňa, ale prostredníctvom mňa aj mojich blížnych.

Kaď nazrieme do svojich duší, nájdeme nielen popol po zhorených nádejach, ale aj páľavu lásky.
Modliť sa znamená cítiť v sebe páľavu Božej lásky a dovoliť jej, aby ohrievala a oživovala nielen mňa, ale prostredníctvom mňa aj mojich blížnych.

Ak si budeme deň za dňom poctivo plniť svoje duchovné povinnosti,
Pán nám dá postupne pocítiť svoju blízkosť,
takže nebude pre nás ťažké uvedomovať si Božiu prítomnosť
aj mimo času určeného na modlitbu.

Keď si chyby neodpustím, zostanem na ne fixovaný. Keď som precitlivený a k svojej citlivosti pristupujem násilne, tak sa bude stále objavovať. A ja sa budem stále hnevať, že som ju nepremohol.
Keď sa však so sebou zmierim, slabosť sa síce znovu objaví, ale budem k nej pristupovať s láskou.

Máš problém. Nemôžeš ďalej. Nejde to. Už si hotový.
Tu niekto iný dostane vnuknutie, akýsi tichý a naliehavý príkaz ísť za tebou, preukázať ti lásku, pomôcť ti, potešiť ťa, ukázať riešenie, dať ti radu, urobiť rozhodný krok.
Potom povieš: "Ty si anjel!" Tma sa presvietila, starosť odišla, život je opäť plný jasu.

Človek by mal mať viac hladu po svätosti, viac túžby po vrcholoch. Musíme sa o túto túžbu viac starať a byť rozhodní:
Teraz začnem, Pane, nech som bol v minulosti akýkoľvek.

Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša to nádherne vyjadrila:
„Som šťastná z toho, že som slabá a nedokonalá, lebo len čo prijmem skutočnosť, že som nedokonalým človekom, hneď mi Pán znovu daruje svoju milosť.“