Veľmi ti záleží na tom, aby si sa pri práci vždy správne rozhodol. Ak máš na výber veľa možností, ustavične ťa znepokojuje otázka: „Čo mám a čo nemám urobiť?“ Máš vyplniť veľa konkrétnych úloh. Niektorých ľudí treba navštíviť, iných prijať, s ďalšími len jednoducho byť. Niektoré veci si vyžadujú tvoju pozornosť, niektoré knihy treba prečítať a niektoré umelecké diela treba vidieť. Čo z toho všetkého si však skutočne zaslúži tvoj čas?

„Tvoje šťastie závisí od teba. Závisí od tvojho rozhodnutia, či prijmeš skutočnú pravdu, ktorú vnútri cítiš už teraz, alebo či budeš naďalej veriť mylnej predstave,
ktorú spôsobila nejaká rana kedysi dávno...“

V dobre sa odráža vnútorný postoj k druhým ľuďom. Pre dobro sa musíme rozhodovať sami, svojou vôľou. Dobro sa nedá konať z donútenia, a ak sa tak niekedy deje, jeho vykonávateľ to chápe ako ťažkosť a jeho príjemca z toho vycíti pachuť neúprimnosti. Tu nemá platiť slovo „musím“, ale slovo „chcem“.

Nemôžeme predvídať spôsoby, ktoré Boh použije,
aby sa dotkol ľudského srdca,
cesty, ktorými človeka povedie,
ani chvíľu, v ktorej zasiahne do jeho života.

Dráma človeka spočíva v tom,
že je obmedzený vo svojich možnostiach
a nekonečný vo svojich túžbach.

V istej židovskej dedinke sa tradoval zvyk. Keď obyvateľom hrozilo dajaké nešťastie, celá dedina sa vybrala za rabínom a prosila ho, aby sa modlil za odvrátenie nešťastia.

Láska je ako jednosmerná ulica:
vždy vychádza od teba a smeruje k druhému.
Vždy, keď si niečo alebo niekoho zoberieš len pre seba,
prestaneš milovať, pretože prestávaš dávať.
Kráčaš v protismere.