Každá inštitúcia má vlastný kľúč prijímacieho konania.
Božie kráľovstvo, na rozdiel od všetkých ostatných, má pravidlá nemenné. Prijímacie konanie v ňom sa končí – ako to pri konkurzoch, ktoré vyhlasuje Boh, často býva – paradoxnými výsledkami.
Sú prijímaní slabí, aby zahanbili silných, tichí, aby zdedili zem, hladní, aby boli nasýtení, čistého srdca, aby uvideli, čo iní neuvidia, potupení a prenasledovaní, aby sa radovali a jasali.

Ako sa tak učeníci na ceste do Emauz smutne zhovárali, „priblížil sa k ním sám Ježiš a išiel s nimi“ (Lk 24,15). To nám pripomína známy princíp. Aj keď si to vždy neuvedomujeme, Boh nám ide v ústrety ako prvý: „ Nemohol by som ťa hľadať, Pane, keby si ma ty nebol dávno našiel,“ napísal B. Pascal. Pán je ten, ktorý vyčkáva vhodný okamžik, aby mohol vstúpiť do nášho života.

Počas prestávky sa prechádzal Majster so svojím žiakom po nádvorí chrámu a spolu počúvali rozhovory niektorých žiakov. Vtedy mu chcel totiž Majster niečo vysvetliť. Keď podišli ku skupinke mladších, žiak spozornel. Jeden z tej skupinky sa zdanlivo vychvaľoval svojimi prednosťami a on čakal, čo mu povie Majster. Avšak nestalo sa nič z toho, čo si predstavoval. Žiadne napomenutia neprišli. Majster ho len priateľsky potľapkal po ramene a s úsmevom všetkým poprial pekný deň.

Ježiš im povedal:
„Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“ (Mt 21,28-32)

Kresťanská nádej nespočíva len v tom, že veríme, že nás Boh neodpíše.
Kresťanská nádej spočíva v tom, že sa každý môže obrátiť a že Boh toto obrátenie príjme.

„Boh existuje a ja som sa s ním stretol“ - takto nazval André Frossard svoju knihu, ktorá spôsobila v kresťanskom svete veľký ohlas. Je však vôbec možné stretnúť sa s Bohom? Zdá sa, že v evanjeliách sa to dialo dosť často, aj keď dosť nečakane. Ale Písma nie sú len spomienkou na zašlé časy: sú o Bohu a o nás, o našom živote s Bohom.

Čo v samotnom Písme poukazuje na to, že Ježiš Kristus bol nielen Boží syn, ale aj skutočný Boh, jedna z troch Božských osôb? Učenia o Svätej trojici sa pridŕžajú všetky kresťanské cirkvi, a práve preto sa nazývajú kresťanskými, lebo Krista považujú za Boha. Preto medzi kresťanov nepatria napríklad Svedkovia Jehovovi alebo Mormoni a pod. Poukazov na Božskosť Ježiša je v Písme mnoho. Aké najpriamejšie vyjadrenia však na adresu Ježiša, že je Bohom, možno v Písme nájsť?

Keby ste sa dnes opýtali niektorých ľudí čo si myslia o čertoch, pár z nich by vám možno odpovedalo, že sú to roztomilé rozprávkové postavičky. Pritiahnuté za vlasy? Faktom ale je, že čerti sympaťáci každý rok obletujú uja Mikuláša, v obchodoch sa dá kúpiť kopa hračiek - čertíkov a v rozprávkach vystupujú čerti akoby sa s nimi vrece roztrhlo. Ja osobne som bol tiež odkojený na rožkatom čertíkovi Lucifukovi a na všemožných čertoch najmä z českých rozprávok, kde to vyzerá neraz na vážnu absenciu kreativity.