Keď tak čítam o tom, ako zvlášť ateisti odmietajú prijať existenciu Boha, ako sa v správnosti ich názoru utvrdzujú na svojich stránkach aj prieskumami, kde veriacim bolo namerané nižšie IQ ako ateistom (v podstate je to dosť možné, lebo k viere v Boha sa hlási popri intelektuáloch aj väčšie množstvo jednoduchých ľudí než k deklarovaným liberálom a ateistom), neviem či sa mám smiať alebo plakať. Stále viac vnímam, že práve modlitba je najúčinnejším spôsobom k záchrane aj ateistov.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./
Ak došiel ľudský rozum k jasnému a všeobecne vyslovenému poznatku, nemôže a nesmie byť tento poznatok mylný.
Ľudské zmysly a srdce je možné klamať, rozum v presvedčení všeobecne prijatom však nikdy. Človek nemá nič vyššieho ako rozum. Nech je uznávanie nadzemských síl viac či menej prekrúcané, jadro musí byť pravdivé a pravé už vzhľadom k dôstojnosti ľudského rozumu a omyl všetkého ľudstva v tak dôležitej veci je vylúčený.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./
Neúčelné javy v prírode sú len výnimky z pravidla, ktoré pravidlo potvrdzujú. Čo sa nám okrem toho niekedy zdalo neúčelným, má zmysel, napr. zakrpatené orgány, ako mandle, slepé črevo. Nič nie je náhodné, zbytočné, tým menej pre Boha. Mnohostranný funkčný okruh niektorých orgánov nie je doteraz celkom preskúmaný. Dnes by sa väčšina vedcov neodvážila označiť ani jeden z nich za zbytočný.
Boj všetkých proti všetkým: nič na svete nie je úplne svojbytné a samoúčelné, ani nemá právo žiť tu večne. Smrť všetkého živého je samozrejmá a vyplýva z prirodzenosti bytia. Či nie je práve smrť doplnením biologickej harmónie, nutným k obnove pokolenia?

Podstata kresťanského života nespočíva v tom, že chodíme do kostola, že máme väčšie alebo menšie povedomie o článkoch viery.

Múdrosť sa prejavuje predovšetkým schopnosťou klásť otázky. (Ferdinando Galiani)

Malé deti v určitom veku často kladú otázky, ktoré sa začínajú slovom prečo. Povinnosťou rodičov je dávať deťom zrozumiteľné vysvetlenia. Deti sa pýtajú, aby ukojili svoju zvedavosť, ktorá je matkou poznávania. Po určitom čase prestanú dávať takéto otázky a naopak, neskôr začnú ony poučovať svojich rodičov.

Často krát počuté, často krát čítané, často krát v kázniach, duchovných rozhovoroch a spovediach zaznievajúce... No možno málo poznané a ešte menej zažité... také je Božie milosrdenstvo.

Druhá veľkonočná nedeľa - zavŕšenie veľkonočnej oktávy je Nedeľou Božieho milosrdenstva, čím nám Cirkev osobitným spôsobom predkladá toto úžasné ovocie vykupiteľskej obety nášho Pána, ktorá je spečatená v sláve a moci jeho vzkriesenia.

Žil raz jeden starec, ktorý nebol nikdy mladý. Za celý život sa nenaučil žiť. A keď sa nenaučil žiť, nepodarilo sa mu ani umrieť.
Nemal v čo dúfať a už ho ani nič neznepokojovalo. Nevedel ani plakať, ani sa usmievať.