„Koho mám poslať, kto nám pôjde?“
„Hľa, tu som, pošli mňa!“
Iz 6, 8
Pane, pošli mňa,
kam sa ti páči,
lebo keď ma posielaš ty,
som si úplne istý,
že mi pomôžeš plniť tvoje poslanie,

Ježiš chcel, aby učeníci zakúšali tú lásku, ktorú on zakúšal os svojho Otca a ktorú voči nemu cítil. Muselo to byť niečo úžasné, čo z evanjelií môžeme len matne tušiť medzi riadkami.

Ticho sa znáša ako blahodarná rosa. Ticho stúpa zo zeme ako spev, ktorého tóny sa menia podľa ročných období. Ticho chutí ako čerstvá voda, od jej lahodnosti nemožno oddeliť spev prameňov.

...A tak obraz pastiera a oviec ukazuje na úzky vzťah, aký chce Ježiš nadviazať s každým z nás. On je náš vodca, náš učiteľ, náš priateľ, náš vzor, ale predovšetkým náš Spasiteľ. Nasledujúca veta v tomto evanjeliovom úryvku totiž hovorí: «Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky» (v. 28). Kto môže takto hovoriť? Jedine Ježiš, pretože Ježišova „ruka“ je zjednotená s „rukou“ Otca, a Otec je «väčší od všetkých» (v. 29).

Tieto slová nám podávajú zmysel absolútneho bezpečia a nesmiernej nehy. Náš život je plne bezpečný v Ježišových a v Otcových rukách, ktoré sú jedným a tým istým: jedinou láskou, jediným milosrdenstvom, zjavenými raz a navždy v obete kríža. Aby spasil zablúdené ovce, ktorými sme my všetci, Pastier sa stal baránkom a nechal sa obetovať, aby vzal na seba a odstránil hriech sveta. Takto nám daroval život, a to život v hojnosti (porov. Jn 10,10)! Toto tajomstvo sa obnovuje, v poníženosti, ktorá neustále prekvapuje, na eucharistickom stole. Tam sa ovce zhromažďujú, aby sa sýtili, a tam sa vytvára jednota medzi nimi a s Dobrým Pastierom.

Keď je tvoje srdce nepokojné, alebo trpí, priveď ho opatrne na svoje miesto a vráť ho nežne do prítomnosti svojho Pána.