..Ešte mám v živej pamäti, keď som ako študent chodieval z Bratislavy domov. Spočiatku som cestoval každý týždeň a neskôr stále zriedkavejšie. V nedeľu podvečer som obyčajne odchádzal vlakom. Mama mi vždy nabalila jedlo nielen na cestu, ale i na niekoľko dní. Vždy ma odprevadila až ku dverám, dala mi krížik na čelo a pridala niekoľko slov na cestu, niekoľko praktických rád. Niekedy som dobre nevnímal obsah jej slov, pretože mi hlavou vírili myšlienky iného druhu, ale vo vlaku sa mi tie jej slová opäť vynorili z pamäti a cítil som, ako ma sprevádzajú i napriek tomu, že odzneli v minulosti.

V tomto týždni vstupujeme do obdobia Veľkého pôstu, ktorým sa každý kresťan pripravuje na prežitie najdôležitejších udalostí liturgického roka, tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na jednej strane túto pôstnu cestu prežíva každý človek sám, individuálne. Sám si ju naplánuje a sám ju realizuje. Ale na strane druhej žiaden kresťan nie je opusteným jedincom. Sprevádza ho Cirkev svojimi sviatosťami, ľuďmi, ktorí ho majú radi, ale i tými, ktorí ho predišli do večnosti. Skúsme si bližšie všimnúť týchto troch sprievodcov nášho duchovného života.

Komu by obdiv a uznanie nepadlo dobre? No ako pri každej príjemnej veci, aj tu s jedlom rastie chuť. Čo malo slúžiť na povzbudenie a vzpruhu do ďalšej činnosti sa stáva samoúčelným cieľom.

"Tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, Boh prisľúbil, že všetko ostatné dostanú navyše.

Potrebuješ ma? Som prítomný.
Ta ma nevidíš, ale ja som svetlom tvojich očí.
Ty ma nepočuješ, ale ja hovorím tvojim hlasom.
Ty ma nepotrebuješ, i keď som silou tvojich rúk.

Z textu pre rehoľníkov a kňazov v Ekvádore, 8. júla 2015

Obraz Obetovania nám hovorí, že Panna Mária ako dievčatko si po požehnaní od kňazov sadla na schody oltára, potom sa postavila a tancovala. Myslím na radosť, ktorá sa vyjadruje v obrazoch svadby, radosť ženíchových priateľov, radosť nevesty ozdobenej svojimi šperkami. Takú radosť má človek, ktorý našiel poklad a zanechal všetko, aby ho dostal. Stretnúť Pána, žiť v jeho dome, mať účasť na jeho intimite zaväzuje ohlasovať Kráľovstvo a prinášať spásu všetkým. Prekročenie prahu chrámu si od nás vyžaduje, aby sme sa ako Mária premieňali na Pánove chrámy a aby sme sa vydali na cestu priniesť ho bratom. Panna, ako prvá učeníčka misionárka, sa po anjelovom zvestovaní bez váhania vydala na cestu do istej judskej dediny, aby sa podelila o toto nesmierne jasanie; to isté, ktoré spôsobilo, že Ján Krstiteľ sa zachvel radosťou v lone svojej matky. Kto počúva jeho hlas, «chveje sa radosťou» a stáva sa ohlasovateľom jeho radosti. Radosť z evanjelizácie pohýna Cirkev, umožňuje jej vyjsť tak ako Márii.

Ustavične hľadáš dôkazy priateľstva, no tým si len ubližuješ. Keď obdarúvaš priateľov, nečakaj konkrétnu reakciu, vďaku.