Na záver stretnutia pápež František udelil skupinke detí požehnanie so slovami: „Teraz vám všetkým dám požehnanie a ďakujem vám za to, za túto návštevu, za toto stretnutie, lebo pre Ježiša boli deti o

Ako veľmi si nás miloval,
Otče dobrotivý,
Keď si „vlastného Syna neušetril,
ale vydal ho za nás všetkých“ (Rim 8,32)
Ako veľmi si nás miloval nás, za ktorých On,

...„Pán nás učí ceste skutkov. A koľko ráz nachádzame ľudí – (medzi nimi) aj nás samých – toľkokrát v Cirkvi: ,Oh, som veľkým katolíkom! ’ ,Čo robíš?’ Koľkí rodičia si hovoria katolíci, ale nikdy nemajú čas rozprávať sa svojimi deťmi, hrať sa so svojimi deťmi, počúvať svoje deti. Možno majú svojich rodičov v domove dôchodcov, sú však vždy zaneprázdnení a nemôžu ich ísť navštíviť a nechávajú ich opustených. ,Som však veľký katolík! Patrím do takého spoločenstva.’ Toto je náboženstvo slov: hovorím, že som taký, no konám svetským spôsobom.” ...

...„Pánovo milosrdenstvo ide v ústrety tým, ktorí majú odvahu rozprávať sa s ním, no rozprávať sa o pravde, o veciach, čo robíme alebo nerobíme, aby nás napravil. A to je Pánova veľká láska v tejto dialektike medzi slovami a skutkami. Byť kresťanom znamená konať: konať Božiu vôľu. A v posledný deň – lebo všetci ho raz budeme mať – v ten deň, čo sa nás bude Pán pýtať? Povie nám: ,Čo ste o mne povedali?’ Nie! Spýta sa nás na veci, ktoré sme urobili.“ ...

...V tomto momente, každému jednému z nás Pán opakuje svoju otázku: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16,15). Jasná a priama otázka, pred ktorou nie je možné utiecť alebo zostať neutrálny, ani oddialiť odpoveď, či ju delegovať niekomu inému. V nej však nie je nič „inkvizičné“, naopak je plná lásky! Lásky nášho jediného Učiteľa, ktorý nás dnes volá obnoviť si v neho vieru, uznajúc ho ako Božieho Syna a Pána nášho života. A prvý povolaný obnoviť svoje vyznanie viery je Petrov nástupca, ktorý so sebou nesie zodpovednosť utvrdzovať bratov (porov. Lk 22,32).

...Ježiš počas svojho verejného života hriechy nielen odpúšťal, ale ukázal aj účinky tohto odpustenia. Hriešnikov, ktorým odpustil, znovu začlenil do spoločenstva Božieho ľudu, z ktorého ich hriech vzdialil alebo aj vylúčil. Jasným znakom toho je skutočnosť, že Ježiš pripúšťal hriešnikov k svojmu stolu, ba sám si sadal k ich stolu. Toto gesto veľmi pôsobivo vyjadruje Božie odpustenie a milosrdenstvo a súčasne aj návrat do lona Božieho ľudu. (Porov. KKC 1443.)

Vybraté úryvky z Písma nám naznačujú, že Ježiš si povoláva rôznych ľudí, úplne rozdielnych, ktorých asi najviac spája to, že sú vytláčaní na okraj spoločnosti, odsúvaní na vedľajšiu koľaj ako niečo špinavé, zlé, hriešne. A novosť učenia Pána Ježiša Krista je práve v tom, že on je k nim milosrdný.Stolovanie s Ježišom je symbolom Božej náruče, Božieho prijatia. Spoločnosť ich odsúva, odvrhuje, lebo sú hriešni, ale Ježiš ich milosrdne, s láskou prijíma, jeho náruč je široká pre každého. Jeho srdce je otvorené a „bohaté pre všetkých, ktorí ho vzývajú”, najmä pre hriešnikov.

Ráno 2. marca 2011 bol zavraždený skupinou ozbrojencov pakistanský minister pre menšiny. Vo svojom duchovnom testamente napísal: