Manželstvo a rodina je Božie dielo, to, čo „Boh spojil“. Cezeň vedie naša cesta k Bohu a Božia cesta k človeku.

...Nechaj si odpustiť svoj hriech! Nech Tvoj život už nestojí na hriechu! Ja aj Ty, každý z nás potrebuje tento prejav milosrdnej lásky Otca – ODPUSTENIE.
Spomínam si, keď som bol tínedžer a zanechal som detské spôsoby, že som si nechcel priznať všetky hriechy, lebo som na to mal svoj názor. Kňazovi pri spovedi som hovoril len to, čo som si myslel, že by asi chcel počuť. Tak môj život stál na neodpustených hriechoch, lebo Otec mi mohol odpustiť len tie hriechy, ktoré som si priznal. Vo vnútri som bol nepokojný, ale úspešne som odolával a všelijako som si svoje konanie ospravedlňoval. Až po niekoľkých rokoch, keď som bol už študentom na univerzite, som si urobil kvalitné spytovanie svedomia a vykonal spoveď. Vyznal som všetku tú faloš, klamanie seba a nepriznané hriechy. Ten zážitok Otcovho odpustenia stál za chvíľu hanby, v ktorej som žaloval na seba. Všetka tá ťarcha minulosti odišla preč. Tento osobný zážitok milosti odpustenia stále oživuje a obnovuje moje srdce. Toto prajem aj Tebe.

Dokonalá láska k blížnym spočíva v tom, že máme znášať chyby druhých, nečudovať sa nad ich slabosťami, povzbudzovať sa aj tými najmenšími prejavmi dobrých vlastností, ktoré u nich vidíme...

„Tak zaspievaj“, alebo „Povedz básničku“, alebo „Ukáž, ako vieš tancovať“ – to sú výzvy dospelých, aby deti ukázali, čo vedia. Tí, čo chodia do materskej škôlky, si niekedy zaslúžia potlesk.

„Slovo ‚láska‛ sa používa veľmi často a mnohokrát sa nevie, aký má presný význam. Čo je to láska? Niekedy myslíme na lásku z telenoviel, ale to nie je láska. Alebo niekedy sa môže láska javiť ako nadchnutie sa pre niekoho a potom zhasne. Odkiaľ však pochádza pravá láska? Ktokoľvek miluje, bol stvorený Bohom, lebo Boh je láska. Nepíše sa: ‚Každá láska je Boh‛, ale: ‚Boh je láska‛.“

Sv. Ján poukazuje na jednu dôležitú charakteristiku lásky Boha a to, že on miluje prvý. Dôkazom toho je scéna o rozmnožení chleba z dnešného evanjelia (Mk 6,34-44): „Ježiš hľadí na zástup a spolucíti s ním, čo nie je to isté ako uľútostenie sa nad ním,“ vysvetľuje Svätý Otec. „Lebo Ježišova láska, ktorú prechováva k ľuďom, čo ho obklopujú, ho privádza k tomu, aby s nimi znášal utrpenie, aby sa nechal vtiahnuť do života ľudí.“