Vo vzťahu k Dieťaťu, ktoré sa narodilo v Betleheme, existuje celá škála ľudských postojov, a to už od biblických dôb.

O Bohu hovorí kdekto; v mene Božom sa ohlasuje aj nenávisť a pácha sa násilie. Preto je dôležité objavovať pravú Božiu tvár.

..Pán biskup Viliam Judák pozval do svojej diecézy 149 irackých kresťanov. V posolstve, ktoré adresoval svojim veriacim pred Vianocami, prosil, aby sa na tých miestach, na ktorých žijú, stali hlasom v prospech nespravodlivo prenasledovaných. Pridajme sa k tomuto hlasu. Aby sme sa ich zastali tam, kde žijeme a pracujeme, aby sme sa za nich prihovárali u ľudí aj u Pána Boh, prosili za nich v modlitbách....

….Nesústreďme sa len na obavy, vezmime novú situáciu ako príležitosť a využime ju pre dobro – naše vlastné i tých, ktorí potrebujú pomoc. Keď na nich pozeráme, môžeme si uvedomiť jednu vec, ktorá azda viacerým z nás uniká: ich túžby sú veľmi jednoduché. Nemajú prehnané ambície. Sú radi, že môžu byť s rodinou a dostať skromnú šancu na nový život. Nesústreďujú sa na seba. Upriamujú pozornosť na svoje deti, pre ktoré dúfajú v lepšiu budúcnosť. Mnohých vecí, ktoré my pokladáme priam za nevyhnutné, sa dokázali zriecť. S vierou upierajú pohľad na Boha. Na betleheme v utečeneckom tábore, z ktorého k nám prišli, mohli sme to vidieť na fotografii z tábora, na betleheme bolo napísané „Náš domov je tam, kde je Ježiš.” („Our home is where Jesus is.”) To je veľmi silné.

Nie je azda dôležité, že nevieme počet a mená tých, ktorých nám evanjelista Matúš predstavuje ako zástupcov nežidovských krajín, ktorí hľadali Mesiáša.

Na začiatku roka je milé si vymeniť blahoželania. Obnovujeme tak, jedni voči druhým, túžbu, že to, čo nás čaká, bude trochu lepšie. V podstate je to znak nádeje, ktorý nás povzbudzuje a pozýva nás veriť v život. Vieme však, že s novým rokom sa všetko nezmení, a že mnohé problémy včerajška ostanú tiež aj zajtra. Takže by som vám chcel adresovať trvalé prianie reálnej nádeje, ktoré čerpám z dnešnej liturgie.

Sú to slová, ktorými sám Pán žiada požehnať svoj ľud: «Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj» (Nm 6,25-26). Aj ja vám to prajem: kiež na vás Pán zhliadne a môžete sa tešiť vo vedomí, že jeho milosrdná tvár, jasnejšia než slnko, sa každý deň nad vami rozžiari a nikdy nezapadne! Objaviť tvár Boha robí život novým. Lebo je to Otec zamilovaný do človeka, ktorý sa nikdy neunaví začať s nami odznova, aby nás obnovil. On má s nami trpezlivosť! Nikdy sa neunaví začať s nami odznova, zakaždým keď padneme. Pán však nesľubuje zázračné zmeny, nepoužíva čarovný prútik. Páči sa mu meniť realitu zvnútra, s trpezlivosťou a láskou; žiada vstúpiť do nášho života s jemnosťou, ako dážď do zeme, aby sme prinášali ovocie. A vždy nás čaká a pozerá na nás s nežnosťou. Každé ráno pri prebúdzaní môžeme povedať: „Pane, daj dnes zažiariť nado mnou tvoju tvár“. Krásna modlitba, ktorá je skutočnosťou.  ...

...Rekapitulovanie dní uplynulého roka sa môže diať buď ako spomienka na fakty a udalosti, ktoré odkazujú na momenty radosti či bolesti, alebo ako úsilie pochopiť, či sme vnímali prítomnosť Boha, ktorý všetko obnovuje a svojou pomocou podporuje. Sme vyzvaní overiť si, či sa udalosti vo svete diali podľa Božej vôle, alebo či sme prevažne počúvali ľudské plány, často plné osobných záujmov či neuhasiteľného smädu po moci a zbytočnom násilí.

A napriek tomu sa naše oči potrebujú sústrediť zvlášť na znamenia, ktoré nám Boh dal, aby sme sa rukou dotkli sily jeho milosrdnej lásky. Nemôžeme zabudnúť, že tak veľa dní bolo poznačených násilím, smrťou a nevýslovným utrpením mnohých nevinných, utečencov prinútených opustiť svoju vlasť, mužov, žien a detí bez trvalého domova, jedla či živobytia. Ale tiež koľko veľkých gest dobroty, lásky a solidarity naplnilo dni tohto roku, hoci sa nestali správami televíznych novín! Dobré veci nie sú predmetom správ! Tieto znamenia lásky nemôžu a nesmú byť zatienené silou zla. Dobro vždy víťazí, hoci sa v istej chvíli môže zdať slabším a ukrytým...