„Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce“ (Jn 10, 14-15). Ježiš vzťahuje uvedené slová na seba.

„On nikdy nezabúda, ale my zabúdame na stretnutie s Ježišom. A toto by mohla byť celkom pekná domáca úloha – zaspomínať si: ‚Kedy som cítil Pána skutočne blízko pri mne? Kedy som pocítil, že by som mal zmeniť svoj život, alebo byť lepším, alebo odpustiť nejakej osobe? Kedy som počul, že Pán ma o niečo žiada? Kedy som sa stretol s Pánom?‘  Pretože naša viera je stretnutím s Ježišom. Toto je základ viery: stretol som sa dnes, tak ako Šavol, s Ježišom.“

Pýtajme sa úprimne, pokračuje Svätý Otec František: „Kedy si mi ty povedal niečo, čo zmenilo môj život alebo si ma pozval urobiť onen životný krok vpred?“

Dovoľ mi, aby som hľadel na tvoje svetlo aspoň z diaľky, aspoň z hlbín.

Slávny francúzsky maliar Pierre Auguste Renoir (1841-1919), popredný predstaviteľ impresionizmu, autor okolo šesťtisíc obrazov, bol kvôli artritíde takmer ochrnutý, no napriek chorobe stále maľoval.

„Dať tomu potrebný čas. To nám pomôže, keď máme zlé myšlienky proti iným, zlé pocity, keď máme antipatiu, nenávisť. Nenechajme ich rásť, zastavme sa, dajme tomu nejaký čas. Čas dáva veci do súladu a pomáha nám vidieť veci správne. Ale ak budeš reagovať vo chvíli hnevu, určite budeš nespravodlivý. Budeš zaujatý. A narobí to zle aj tebe samému. Toto je jedna rada: čas, čas vo chvíli pokušenia.“

Ruky vedia privinúť, ruky vedia odstrčiť,
ruky odháňajú, ruky pozývajú,
ruky odmietajú.

Ruky sa otvárajú, ruky nechávajú padnúť,
ruky dvíhajú, ruky sa zdráhajú,
ruky prijímajú, ruky zvádzajú.

V našom modernom svete sme sa takmer úplne vzdialili od pochopenia obetujúcej sa lásky.