Keď pri adorácii hľadíme na premenenú hostiu, prihovára sa k nám znamenie, ktoré je odkazom k stvoreniu.

Láska Pána Ježiša sa prejavuje rovnako v najjednoduchšej duši, ktorá v ničom neodporuje jeho milosti, ako aj v duši najvznešenejšej, lebo pre lásku je charakteristické, že sa znižuje.

Spoločenstvo, plod Ducha Svätého, je živené eucharistickým chlebom (porov. 1Kor 10,16-17) a prejavuje sa bratskými vzťahmi v akomsi predpovedaním budúceho sveta..

V každom Božom volaní sa skrýva milosť, aby sme to, čo od nás Boh chce, mohli uskutočniť.

...Zasnúbenie je, inak povedané, obdobie, počas ktorého sú obaja snúbenci povolaní k intenzívnej práci na láske, práci zúčastnenej a zdieľanej, ktorá ide do hĺbky. Postupne sa navzájom spoznávajú, a síce, muž sa „učí“, kto je žena spoznávaním tejto ženy, svojej snúbenice; a žena sa „učí“, kto je muž, spoznávaním tohto muža, svojho snúbenca. Nepodceňujme dôležitosť tohto učenia sa: je to nádherná úloha, a vyžaduje si ju sama láska, pretože ona nie je iba ľahkomyseľným šťastím a citovým unesením... Biblické rozprávanie hovorí o celom stvorení ako o nádhernom diele Božej lásky: «Boh videl – ako hovorí Kniha Genezis – všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré» (Gn 1,31). Až na konci si Boh «odpočinul». Z tohto obrazu chápeme, že Božia láska, ktorá dala vznik svetu, nebola improvizovaným rozhodnutím. Nie! Bola to nádherná práca. Božia láska stvorila konkrétne podmienky pre zväzok, ktorý je neodvolateľný, pevný, určený na to, aby pretrval. 

Niekedy počujeme: ja keby som sa zmenil, to by som už nebol ja...