Vstupujeme do tohto týždňa, aby sme túto históriu vnútorne prežili. Nie ako dramatický film alebo dojímavé divadlo, ale ako udalosť, ktorá sa nás osobne týka.

Vo svojom komentári Jozef Kováčik kladie otázku, ako sa nás týka tragédia prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe. Cituje slová 10-ročného irackého dievčaťa vyjadrujúce odpustenie tým, ktorí jej rodinu vyhnali z vlastného domu:

Prednedávnom som sa sa dostal na internete k videu, ktoré je radené do skupiny tzv. „virálnych videí“. Ide o väčšinou krátke videá, ktoré zdieľajú a pozerajú stotisíce, v určitých prípadoch i milióny ľudí. Zvyčajne ide o určité bláznivé výstupy, kanadské žartíky, či dokonca reklamy. V tomto konkrétnom príklade však video nemalo žiadnu z týchto charakteristík. Ide o 10 minútový rozhovor redaktora kresťanskej televízie SAT7 s desaťročnou Myriam. Spolu s rodinou boli vyhnaní z rodného mesta fanatikmi z tzv. Islamského štátu. Prišli takmer o všetko. Na otázku novinára, ako to prežíva, odpovedá prekvapivo: „viem, že Boh ma miluje“. Keď redaktor položil Myriam otázku, čo cíti voči tým, ktorí ju vyhnali z rodného mesta, bez zaváhania odpovedá: „Denne prosím Boha, aby im odpustil.“ Teda nie „želám im len to najhoršie, prosím Boha, aby ich potrestal“, ale „prosím denne Boha, aby im odpustil.“ Redaktor sa pýta ďalej: „Vieš im odpustiť?“ A Myriam okamžite a bez váhania: „Áno“. Okrem domova musela opustiť aj svojich malých priateľov. Ako to vníma? „Niekedy si poplačem, že sme museli odísť z Karakešu. Ale nehnevám sa za to na Boha. On sa o nás stará. A staral sa o nás aj vtedy, keď sme najviac trpeli.“

Ježiš, Mária a Jozef, vo vás kontemplujeme žiaru pravej lásky, na vás sa s dôverou obraciame.

„Aj my, kresťania, koľko len takých nájdeme medzi nami. Aj my sme tak trochu priotrávení touto nespokojnosťou života. Áno, naozaj, Boh je dobrý. No kresťania si vravia: áno, ale... Títo kresťania «áno, ale...», čo ešte celkom neotvorili srdce Božej spáse, vždy žiadajú podmienky. ‚Áno, ale takto!‛ ‚Áno, áno, áno, chcem byť spasený, ale týmto spôsobom‛... Takto sa srdce stane otráveným.“

Ako pokračoval pápež František, aj my „mnohokrát hovoríme, že sa nám Božie spôsoby protivia. Neprijať Boží dar daný jeho štýlom, to je hriech, je to jed. To nám priotravuje dušu, odoberá ti to radosť, nedovoľuje ti to pokročiť.“ A Ježiš na tento hriech dáva riešenie svojím výstupom na Kalváriu, pokračoval Svätý Otec v homílii:

Otec zohral tiež svoju úlohu pri utrpení Syna. Môžeme ju porovnať s otcom, ktorý privedie svojho syna k zubnému lekárovi. Syn má kaz na zube, ktorý je príčinou toxického zápalu v jeho tele.

Jeho utrpenie a smrť je výzvou aj pre mňa osobne, pre každého z nás.

Tretí Ježišov pád na jeho krížovej ceste, ako nám ho zachováva ústna tradícia, vyjadruje Ježišovo krajné vyčerpanie. Cestou na Golgotu stratil všetku silu a telesne sa zrútil.