Duchu Svätý, príď a prežiar temnotu môjho srdca.
Daruj mi vo vnútornej rozorvanosti a nepokoji pokoj a mier.
Očisť vo mne všetko, čo sa zašpinilo.
Nech je všetko kalné opäť číre.

...Ak v rodine ako rodičia poviete deťom: «Vystúpime po týchto schodoch» a vezmete ich za ruku a krok za krokom ich vediete k výstupu, veci pôjdu dobrým smerom. Ale ak poviete: «Choď hore!» - «Nemôžem!» - «Choď!», toto sa nazýva dráždením detí, vyžadovaním vecí, ktoré ešte nie sú schopné uskutočniť. A preto je vzťah detí a rodičov určitou múdrosťou, musí vychádzať z múdrosti, z veľkej rovnováhy. Deti, poslúchajte rodičov, lebo to sa páči Bohu. A vy, rodičia, neroztrpčujte deti vyžadujúc od nich veci, ktoré nemôžu urobiť. Rozumieme tomu? Takto sa postupuje, aby deti rástli v zodpovednosti za seba a za druhých. 

„Čo zanechávam? Ako Pavol, tak aj Ježiš, obidvaja v týchto úryvkoch vykonávajú istý druh spytovania svedomia: ‚Urobil som toto, toto a toto...‛ Čo som urobil ja? Prospeje mi predstaviť si seba v tej chvíli. Kedy nastane, to sa nevie, no príde chvíľa, keď sa z ‚dovidenia‛, stane ‚zbohom‛. Som pripravený zveriť Bohu všetkých mojich blízkych? Zveriť seba samého Bohu? Povedať to slovo, ktoré je zverením syna Otcovi?“

Raz sa ktosi spýtal Michelangela: „Ako môžete tvoriť také prekrásne diela, také vzácne majstrovské diela ako je Pieta, Dávid alebo Mojžiš?“ Michelangelo odpovedal: „Všetko závisí od kvality mramoru, k

Ja som vždy spokojná s tým, čo odo mňa Pán Boh žiada, neznepokojujem sa tým, čo žiada od ostatných, a nemyslím si, že mám väčšie zásluhy, lebo odo mňa žiada viac.

Keď som sa detí na vyučovaní náboženstva opýtal, kde je nebo, všetci v tom mali úplne jasno: „Tam“, a ukázali smerom hore. Ste si istí, že je to tým smerom? Samozrejme. Ukázal som im glóbus a malú figúrku človiečika som postavil na miesto, kde sa nachádza Slovensko. Smer teda, ktorým deti ukazovali do vesmíru bol jasný. Inú figúrku som však postavil kamsi k protinožcom. „Čo myslíte, ktorým smerom ukazujú tunajšie deti, že je nebo?“ „Tiež hore.“ „Ale veď to je úplne opačný smer…“

V otázke neba zrejme nie je rozhodujúci smer, ale smerovanie. Aj Ježiš, keď opúšťal tento svet a šiel od svojich do „neba“ sa pustil smerom hore. To, čo je živé, môže sa dvíhať smerom nahor, to, čo je mŕtve, padá dolu k zemi. Božie zjavenie pozýva nás kresťanov mať zvláštny vzťah k nebu – tam hore.

Pane Ježišu Kriste, ty si nás učil, aby sme boli milosrdní ako Nebeský Otec, a povedal si nám, že kto vidí teba, vidí jeho. Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.

Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí; cudzoložnicu a Magdalénu od hľadania šťastia iba vo stvorení; dojal Petra k slzám po zrade a zaistil raj kajúcemu lotrovi.

Daj, aby každý z nás počúval slová „Keby si poznala Boží dar!“, ktoré si povedal Samaritánke, ako adresované práve jemu.

Ty si viditeľnou tvárou neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť najmä cez odpustenie a milosrdenstvo: Daj, aby Cirkev bola vo svete viditeľnou tvárou teba, svojho Pána, vzkrieseného a osláveného.