Stále počúvaš ľudí, ktorí ťa akoby odmietali. Oni však nehovoria o tebe. Hovoria o svojich nedostatkoch. Tvárou v tvár tvojim požiadavkám a túžbam sa vyznávajú zo svojej biedy.

Dnešná katechéza je akoby vstupnou bránou do série zamyslení nad životom rodiny, nad jej reálnym životom s jeho obdobiami a jeho príbehmi. Nad touto vstupnou bránou sú napísané tri slová, ktoré som tu na námestí už viackrát použil. Sú to slová: «môžem?», «ďakujem», «prepáč». Tieto slová naozaj otvárajú cestu pre dobrý život v rodine, pre život v pokoji. Sú to jednoduché slová, no nie až také jednoduché pri ich uskutočňovaní! Ukrývajú v sebe mohutnú silu: silu na ochranu domu aj cez tisícoraké ťažkosti a skúšky; zatiaľ čo ich neprítomnosť pozvoľna utvorí trhliny, ktoré môžu spôsobiť, že sa dokonca aj zrúti. 

Vo svojich príhovoroch na rozlúčku Ježiš veľmi prízvukoval dôležitosť svojho „návratu k Otcovi“ ako vyvrcholenie celého svojho poslania.

Často hovoríme, že viera nesmie byť odtrhnutá od života.

Je prekvapujúce, že toto slovo v Písme v podstate nenájdeme. Častejšie sa objavuje slovo stvorenie, tvorstvo, zem, dielo Božích rúk.

„existujú dve kritériá, ktoré nám pomáhajú rozlíšiť pravú lásku od nepravej“. Prvým kritériom je, že láska je „viac v skutkoch než v slovách“: nie je to „láska ako z telenovely“, nejaká „fantázia“, príbehy, ktoré „nám trochu rozbúšia srdce, ale nič viac“. Láska je „v konkrétnych faktoch“. Ježiš napomínal svojich poslucháčov: „Nie tí, ktorí hovoria ‚Pane! Pane!‘, vojdú do nebeského kráľovstva, ale tí, ktorí plnili vôľu môjho Otca, ktorí zachovávali moje prikázania“:

Viete aká je najkrajšia farba? Fialová .... a prečo? Lebo vzniká zmiešavaním modrej a červenej. Červená farba je symbolom lásky, nadšenia, vášne, spokojnosti. V ideálnom svete, by sme mali presne toto. Tak ako to v dnešnom evanjeliu hovorí Ježiš, keď sme napojení na vinič, sme šťastní. Avšak často sa v živote zraníme, zradí nás niekto blízky, komu sme dôverovali, niekto kto bol na nás veľmi dobrý je zrazu nepredstaviteľne krutý – a to je farba modrá. Farba smútku, rán, sklamania. Ak by sme ostali len pri modrej, zahnuli by sme v smútku. Červená je zas vyhradená pre ten obraz viniča z dnešného evanjelia a naplno sa bude realizovať až v nebi. A tak najmúdrejšie v živote je ich skombinovať na fialovú. Modrá plus červená. Človek zranený na fialovej lúke nájde odpočinok, pokoj. Keď privonia k fialkam, jeho zranenia sa hoja. Keď privonia k dobrým ľuďom, priateľom, láskam, drahým, dobrému Bohu – začína žiť. Je to ako ten obraz viniča, potrebujeme istotu, potrebujeme niekoho kto nie je len dobrý, ale kto aj dobrým ostáva, kto sa nerozhodne len zo dňa na deň nás odrezať.