Ako každý človek, čo žije tu dole na zemi, prichádzam z určitej rodiny, z určitého miesta...

Môže mi Ježiš dôverovať? Môže mi dôverovať, alebo som človekom dvoch tvárí? Tvárim sa ako katolík, ktorý je blízko Cirkvi, no potom žijem ako pohan? - ‚Veď Ježiš o tom nevie, nikto mu to predsa nepôjde vyrozprávať.‛ - On to vie. «Nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.» Ježiš pozná všetko to, čo je v hĺbke nášho srdca: Ježiša nemôžeme oklamať. Nemôžeme sa pred ním tváriť, že sme svätí, zavrieť oči a tváriť sa tak, a následne viesť život, ktorý nie je takým, aký si on želá. A on to vie. Všetci vieme, ako Ježiš nazýval týchto ľudí s dvojitou tvárou: pokrytci.

Pokora je vnímaná ako rezignácia, porážka. Pokorný je niekto, kto nemá svetu čo povedať. Ale práve ona je majstrovskou cestou.

Sám kríž je svojím tvarom symbolom absurdnosti. Vztýčené rameno života je totiž v rozpore s horizontálnym ramenom smrti. Ego je v rozpore s iným egom, s popretím totožnosti.

Pamätám si na osobné svedectvo nie tak starého muža, ktorý mi pred smrťou povedal: „Až teraz vidím, že som sa oklamal, život bez lásky nie je život!“ Ak neslúžime láske, ktorou je Boh, neslúžime životu, neslúžime ľudskosti, pretože človek sa stráca sám sebe, ak sa stráca Bohu, ktorý je láskou. Nemožno slúžiť aj Bohu, aj mamone (porov. Lk 16, 13). Ak neslúžime Bohu, vymýšľame si moderné modly. Ako múdro, pravdivo a veľmi realisticky aj na adresu našej súčasnosti hovorí Kniha múdrosti: „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. Toto teda bolo živým na skazu... Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá, nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha, prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla“ (14, 12.21-27).

Hoci trpíš, neodopieraj radosť, ak ju môžeš rozdávať. Nevyvolávaj mrzutosť, ak sa jej môžeš vyhnúť. Nehovor o láske, ak nevieš pre ňu trpieť. Nehovor o bolesti, ak nevieš milovať.

Dokázať prijať sám seba je veľká milosť. Ale milosť nad milosti je dokázať na seba zabudnúť. Poznám ľudí, ktorí neustále krúžia sami okolo seba.