Mnohé náboženstvá sa snažia uspokojiť ľudskú túžbu po pokoji a naplnení srdca, ako i po zmierení v akomkoľvek zmysle. Človek má často pocit, že v tomto disharmonickom svete potrebuje upokojenie, relax a stíšenie. Získať chvíľku len tak sám pre seba a pre rozmýšľanie nad otázkami, ku ktorým ho vedie vlastná úprimnosť k sebe samému a k svojej existencii. A tak mnohí napĺňajú tieto svoje vždy aktuálne existenciálne potreby sýtením sa rôznymi filozofickými odpoveďami, pre ktoré následne hľadajú povrchnejšie či hlbšie zdôvodnenie.

Boh hovorí: „Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami.“ Boh nemyslí, miluje, a láska nevstupuje ľuďom do myslí. Ak chceš pochopiť Boha, začni tým, že ho budeš milovať.

Akú mieru zvoliť na zmeriavanie človeka? Hádam jeho telesné sily, ktorými bol obdarený? Alebo mieru inteligencie overovanej najrozličnejšími testmi a skúškami?

V spojitosti s týmto veľkým pápežom, týmto odvážnym kresťanom a neúnavným apoštolom, nemôžeme inak, ako vysloviť dnes pred Bohom jedno slovo, jednoduché, a zároveň také úprimné a dôležité: vďaka!

Prečo to Boh dopúšťa?