Zacitujem vám reakciu jednej mladej dievčiny na našu slávnosť blahorečenia. Píše: „Prepáč, Anka, nemám k tebe zatiaľ žiadny vzťah.

„Evanjelium rodiny je skutočnou radosťou pre svet, pretože je v našich rodinách prítomný Ježiš; on tam prebýva v jednoduchosti a chudobe, ako to robil už v dome Svätej rodiny z Nazareta.

....Konečne, jedným z najvýraznejších momentov pre chvíle frustrácií a znechutenia môže byť poznanie, že nás okolie nie príliš dobre chápe, že sú okolo nás dokonca takí, ktorí nám výslovne hádžu polená pod nohy. Chvíľu to človek ťahá, avšak po čase, hlavne u tých slabších, sa objaví pocit frustrácie, sklamania a znechutenia. Môže to prísť dokonca až tak ďaleko, že človek praští so všetkým a oddá sa zúfalstvu.

Takýmto prípadom bol prorok Eliáš z prvého čítania nasledujúcej nedele. Všimnime si jeho príbeh.

Chcel by som, aby každý pochopil obrovskú milosť, ktorú Boh preukazuje vo svojom milosrdenstve, keď nám posiela utrpenie...

Prečo sme tak otupení pre veľkosť nebeského pokrmu, ktorý nám Boh ponúka?